26. kapitola
Obeť prvotín. Vyznávanie. Veseliť sa.
1 A stane sa, keď vojdeš do zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, do dedičstva, keď ju zaujmeš dedične a budeš bývať v nej, 2 že vezmeš z prvotiny všetkých plodov pôdy a donesieš v obeť zo svojej zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Bôh, a vložiac do koša pojdeš na miesto, ktoré vyvolí Hospodin, tvoj Bôh, nato, aby tam prebývalo jeho meno. 3 Tak prijdeš ku kňazovi, ktorý bude v tých dňoch, a povieš mu: Vyznávam dnes Hospodinovi, tvojmu Bohu, že som prišiel do zeme, o ktorej prisahal Hospodin našim otcom, že nám ju dá. 4 A kňaz vezme koš z tvojej ruky a postaví ho pred oltárom Hospodina, tvojho Boha. 5 A odpovieš a riekneš pred Hospodinom, svojím Bohom: Môj otec bol Aramejec na zhynutí, ktorý odišiel dolu do Egypta pohostínil tam zprvu iba v počte niekoľko málo duší a stal sa tam veľkým národom mocným a mnohým čo do počtu. 6 A Egypťania nám robili zle a trápili nás a uvalili na nás tvrdú službu otrockú. 7 A keď sme kričali na Hospodina, Boha svojich otcov, Hospodin uslyšal náš hlas, videl naše trápenie, našu úmornú prácu a náš útisk. 8 A Hospodin nás vyviedol z Egypta silnou rukou a vystretým ramenom a veľkým strachom, znameniami a zázrakmi. 9 A doviedol nás na toto miesto a dal nám túto zem, zem, ktorá tečie mliekom a medom. 10 Preto teraz, hľa, doniesol som prvotinu plodov pôdy, ktorú si mi dal, Hospodine. A necháš to pred Hospodinom, svojím Bohom, a budeš sa klaňať pred Hospodinom, svojím Bohom. 11 A budeš sa radovať všetkému tomu dobrému, ktoré ti dal Hospodin, tvoj Bôh, i tvojmu domu, i ty i Levita i pohostín, ktorý bude v tvojom strede. Statočne oddaný desiatok.
12 Keď už oddelíš všetky desiatky svojej úrody a svojich dôchodkov v treťom roku, v roku to desiatku, a dáš Levitovi, pohostínovi, sirote a vdove, a keď budú jesť v tvojich bránach a nasýtia sa, 13 povieš pred Hospodinom, svojím Bohom: Vyniesol som, čo bolo sväté, zo svojho domu aj som to dal Levitovi a pohostínovi, sirote a vdove podľa všetkých tvojich prikázaní, ktoré si mi prikázal, neprestúpil som niktorého z tvojich prikázaní ani som nezabudol. 14 Nejedol som z toho vo svojom smútku ani som neodpratal z toho medzi nečisté ako som ani nedal z toho mŕtvemu. Počúval som na hlas Hospodina, svojho Boha, učinil som všetko tak, ako si mi prikázal. 15 Pohliadni z príbytku svojej svätosti, z nebies, a požehnaj svoj ľud, Izraela, i pôdu, ktorú si nám dal, ako si prisahal našim otcom, zem, ktorá tečie mliekom a medom. Obnovenie smluvy s Hospodinom.
16 Dnes, tohoto dňa, ti prikazuje Hospodin, tvoj Bôh, aby si činil tieto ustanovenia a súdy a tedy ich budeš ostríhať a činiť celým svojím srdcom a celou svojou dušou. 17 Dneská si prehlásil o Hospodinovi, že ti bude Bohom, a že budeš chodiť po jeho cestách a ostríhať jeho ustanovenia a jeho prikázania a jeho súdy a že budeš počúvať na jeho hlas. 18 A zase Hospodin prehlásil o tebe dnes, že mu budeš ľudom zvláštneho vlastníctva, jako ti hovoril, a že budeš ostríhať všetky jeho prikázania, 19 a sľúbil, že ťa vyvýši nad všetky národy, ktoré učinil, na chválu, na slávne meno a na ozdobu, a aby si bol svätým ľudom Hospodinovi, svojmu Bohu, tak ako hovoril.