2. kapitola
O prechode zemou synov Ezavových.
1 A obrátiac sa tiahli sme na púšť cestou smerom k Červenému moru, tak ako mi hovoril Hospodin, a obchádzali sme vrch Seir mnoho dní. 2 A Hospodin mi riekol: 3 Už ste sa dosť naobchádzali tohoto vrchu; obráťte sa na sever. 4 A ľudu prikáž a povedz: Pojdete cez územie svojich bratov, synov Ezavových, ktorí bývajú na Seire. A hoci sa vás budú báť, veľmi sa vystríhajte! 5 Nedráždite ich, lebo vám nedám z ich zeme ani toľko, čo by zašľapil nohou, lebo vrch Seir som dal Ezavovi do dedičného majetku. 6 Pokrm si kúpite od nich za peniaze, a tak budete jesť, aj vody si kúpite od nich za peniaze, a budete piť. 7 Lebo Hospodin, tvoj Bôh, ťa požehnal v každej práci tvojich rúk; vie, že ideš touto veľkou púšťou. Toto už štyridsať rokov bol Hospodin, tvoj Bôh, s tebou; nemal si v ničom nedostatku. 8 A keď sme prešli od svojich bratov, synov Ezavových, ktorí bývajú na Seire, s cesty na rovine, z Elatu a z Ecion-gábera, obrátili sme sa a prešli sme cestou Moábskej púšte. Synovia Lotovi. Obri. Výzva prejsť potok Záred.
9 A Hospodin mi riekol: Nebudeš trápiť Moábov ani si nezačínaj s nimi púšťajúc sa do vojny, lebo ti nedám dedičstva z ich zeme, pretože som dal synom Lotovým Ár do dedičstva. 10 Émovia bývali predtým v nej, v zemi Ára, veľký to ľud, mnohý a vysoký jako Enákovci. 11 Pravda aj oni boli považovaní za obrov ako Enákovci, a Moábovia ich pomenovali Emím. 12 A na Seire bývali predtým Chorovia, a synovia Ezavovi zaujali ich državie a vyhubili ich zpred svojej tvári a bývali na ich mieste, tak ako učinil Izrael zemi svojho vlastníctva, ktorú im dal Hospodin. 13 A tak teraz vstaňte a prejdite potok Záred. Aj sme prešli potok Záred. 14 A času, v ktorom sme išli z Kádeš-barnee, až sme prešli potok Záred, bolo tridsaťosem rokov, dokiaľ nevymrelo všetko to pokolenie, mužovia, súci do vojny, zprostred tábora, tak ako im prisahal Hospodin. 15 Bola aj ruka Hospodinova proti nim, aby ich desila a tak vyhubila zprostred tábora, až i vymreli. 16 A stalo sa, keď už boli vymreli zprostred ľudu všetci mužovia toho pokolenia, súci do boja, 17 že mi hovoril Hospodin a riekol: 18 Ty prejdeš dneská hranicu Moábovu, Ár, 19 a priblížiš sa naproti synom Ammonovým; nebudeš ich trápiť ani si nezačínaj s nimi, lebo ti nedám vlastníctva zo zeme synov Ammonových, pretože som ju dal synom Lotovým za vlastníctvo. 20 Aj tá bola považovaná za zem obrov; obrovia v nej bývali predtým, a Ammonovia ich nazvali Zamzummím. 21 Bol to veliký ľud, mnohý a vysoký jako Enákovci, ale Hospodin ich vyhubil zpred ich tvári, a tak zaujali ich državie a bývali na ich mieste, 22 jako učinil synom Ezavovým, ktorí bývajú na Seire, keď zahladil Chorov zpred ich tvári, takže zaujali ich državie a bývajú na ich mieste až do dnešného dňa. 23 A Avajov, ktorí bývali v dedinách až po Gazu, vyplienili Kaftorania, ktorí vyšli z Kaftora, a bývali na ich mieste. 24 Tedy vstaňte, rušajte sa a prejdite cez potok Arnon! Hľaďže, dal som do tvojej ruky Síchona, kráľa Chešbona, Amoreja, i jeho zem. Začni, zaujmi a vyzvúc ho pusti sa s ním do boja. 25 Tohoto dňa začnem dávať tvoj strach a tvoju bázeň na ľudí pod celým nebom. Tí, ktorí počujú zvesť o tebe, budú sa triasť a budú sa svíjať od strachu pred tebou. O kráľovi Síchonovi.
26 A poslal som poslov z púšte Kedemót k Síchonovi, kráľovi Chešbona, so slovami pokoja vzkazujúc: 27 Nech, prosím, prejdem cez tvoju zem. Pojdem priamo cestou; neuhnem sa ani napravo ani naľavo. 28 Pokrm mi predáš za peniaze, aby som jedol, i vody mi dáš za peniaze, aby som pil; len nech, prosím, prejdem peší; 29 učiň mi, jako mi učinili synovia Ezavovi, ktorí bývajú na Seire, a Moábi, ktorí bývajú v Áre, dokiaľ neprejdem cez Jordán do zeme, ktorú nám dáva Hospodin, náš Bôh. 30 Ale Síchon, kráľ Chešbona, nechcel dať, aby sme prešli jeho územím, lebo Hospodin, tvoj Bôh, zatvrdil jeho ducha a posmelil jeho srdce, aby ho vydal do tvojej ruky, jako je tomu dnes. 31 A Hospodin mi riekol: Hľaď, začal som dávať pred tebou Síchona a jeho zem. Začni, zaujmi, aby si dedične zaujal jeho zem. 32 Vtedy vyšiel Síchon proti nám, on i všetok jeho ľud, do boja do Johsy. 33 A Hospodin, náš Bôh, ho vydal pred nami, a porazili sme ho i jeho synov i všetok jeho ľud 34 a zaujali sme všetky jeho mestá toho času a zahladili sme, zarečené, všetky tie mestá, mužov, ženy i deti, takže sme neponechali nikoho nažive. 35 Len dobytok sme si pobrali za plen a korisť miest, ktoré sme zaujali. 36 Od Aroera, ktoré je na brehu potoka Arnona, a od mesta, ktoré je v tej doline, až po Gileád nebolo mesta, ktoré by nám bolo bývalo privysoké; všetky dal Hospodin, nás Bôh, pred nami. 37 Len k zemi synov Ammonových si sa nepriblížil, k niktorému kraju potoka Jabbka ani k mestám toho pohoria ani k niktorému miestu, ktorému blížiť sa zapovedal Hospodin, náš Bôh.