10. kapitola
Druhé dve dosky. Smrť Áronova. Pokolenie Léviho oddelené.
1 V tom čase mi riekol Hospodin: Uteš si dve kamenné dosky, jaké boly tie prvé, a vyjdi ku mne sem na vrch a spravíš si truhlu z dreva. 2 Napíšem na dosky slová, ktoré boly na tamtých prvých doskách, ktoré si rozbil, a vložíš ich do truhly. 3 A tak som spravil truhlu zo šittímového dreva a utesal som dve kamenné dosky, jaké boly tie prvé, a vyšiel som na vrch a dve dosky som niesol vo svojej ruke. 4 A napísal na dosky, jako bolo tamto prvé písmo, desať slov, ktoré vám hovoril Hospodin na vrchu zprostred ohňa v deň shromaždenia, a Hospodin ich dal zase mne. 5 Potom som sa obrátil a sišiel som s vrchu a vložil som dosky do truhly, ktorú som spravil, a sú tam, tak ako mi prikázal Hospodin. 6 A synovia Izraelovi sa rušali z Beerót-bené-jaakána do Mósera. Tam zomrel Áron a tam je i pochovaný, a kňazský úrad konal Eleazár, jeho syn, miesto neho. 7 Odtiaľ sa rušali do Gudgody a z Gudgody do Jotbaty, do zeme potokov vody. 8 Toho času oddelil Hospodin pokolenie Léviho, aby nosili truhlu smluvy Hospodinovej, a aby stáli pred Hospodinom, aby mu slúžili a aby dávali požehnanie v jeho mene, jako je tomu až do dnešného dňa. 9 Preto nemá Lévi podielu a dedičstva so svojimi bratmi. Hospodin je jeho dedičstvom, tak ako mu hovoril Hospodin, tvoj Bôh. 10 A ja som stál na vrchu jako v tamtie prvé dni, štyridsať dní a štyridsať nocí. A Hospodin ma vyslyšal i ten raz; nechcel ťa už potom Hospodin zkaziť. 11 A Hospodin mi riekol: Vstaň, iď, aby si išiel pred ľudom, aby vošli a zaujali do dedičstva zem, ktorú som prisahal ich otcom, že im ju dám. Čo žiada Hospodin, dobrý a svätý.
12 A tak teraz, Izraelu, čože žiada Hospodin, tvoj Bôh, od teba krome toho, aby si sa bál Hospodina, svojho Boha, aby si chodil po všetkých jeho cestách, aby si ho miloval a aby si slúžil Hospodinovi, svojmu Bohu, celým svojím srdcom a celou svojou dušou, 13 aby si ostríhal prikázania Hospodinove a jeho ustanovenia, ktoré ti ja dnes prikazujem na tvoje dobré. 14 Hľa, Hospodinove, tvojho Bohove, sú nebesia i nebesia nebies, zem i všetko, čo je na nej. 15 A predsa len k tvojim otcom priľnul Hospodin milujúc ich a vyvolil si ich semeno po nich, vás, zo všetkých národov, ako je tomu dnes. 16 A preto obrežete neobrezanosť svojho srdca a nezatvrdzujte viacej svojej šije! 17 Lebo Hospodin, váš Bôh, je Bohom bohov a Pánom pánov, silný Bôh veľký, premocný a strašný, ktorý nehľadí na osobu človeka ani nevezme úplatného daru, 18 ktorý činí súd siroty a vdovy a miluje pohostína dávajúc mu chlieb a odev. 19 Preto budete aj vy milovať pohostína, lebo ste boli pohostínmi v Egyptskej zemi. 20 Hospodina, svojho Boha, sa budeš báť, jemu budeš slúžiť a jeho sa budeš láskou pridŕžať a na jeho meno budeš prisahať. 21 On je tvojou chlúbou a on tvojím Bohom, ktorý učinil s tebou tie veľké a strašné veci, ktoré videly tvoje oči. 22 V počte sedemdesiat duší odišli tvoji otcovia dolu do Egypta, a teraz ťa rozmnožil Hospodin, tvoj Bôh, že ťa je ako hviezd na nebesiach čo do množstva.