Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

21. kapitola

Hlad pre Saula a pre Gibeoňanov.

1 A bol hlad za dní Dávidových tri roky, rok po roku. A Dávid hľadal tvár Hospodinovu. A Hospodin riekol: Je to pre Saula a pre jeho dom krvi, pretože pobil Gibeoňanov.
2 Vtedy povolal kráľ Gibeoňanov a riekol im o tom: A Gibeoňania neboli zo synov Izraelových, ale z ostatku Amorejov, a synovia Izraelovi im prisahali. Ale Saul hľadal ich pobiť vo svojej horlivosti za synov Izraelových a za Júdu. 3 A tedy riekol Dávid Gibeoňanom: Čo vám urobím a čím smierim, aby ste dobrorečili dedičstvu Hospodinovmu? 4 A Gibeoňania mu povedali: Nejde nám o striebro ani o zlato u Saula a u jeho domu ani nám nejde o to, aby sme niekoho zabili z Izraela. A tak povedal: Nuž čo tedy hovoríte, čo vám mám urobiť? 5 Na to odpovedali kráľovi: Ide nám o muža, ktorý nás ničil a ktorý myslel proti nám to, aby sme boli vyhladení tak, aby sme neobstáli nikde v niktorom kraji Izraelovom. 6 Nech sú nám vydaní siedmi mužovia z jeho synov, a obesíme ich Hospodinovi v Gibei Saula, vyvoleného Izraelovho. A kráľ povedal: Ja dám. 7 Ale kráľ sa zľutoval nad Mefibóšetom, synom Jonatánovým, synom Saulovým, pre prísahu Hospodinovu, ktorá bola medzi nimi, medzi Dávidom a medzi Jonatánom, synom Saulovým.

Ricpa.

8 A kráľ vzal dvoch synov Ricpy, dcéry Ajju, ktorých porodila Saulovi, Armoniho a Mefibóšeta, a piatich synov sestry Míchali, dcéry Saulovej, ktorých porodila Adrialovi, synovi Barzillaja Mecholatského.
9 A oddal ich do ruky Gibeoňanov, ktorí ich povesili na vrchu pred Hospodinom. A tak padli všetci siedmi spolu. A boli zabití vo dňoch žatvy na začiatku žne jačmeňa. 10 A Ricpa, dcéra Ajjova, vzala vrecovinu a prestrela si ju na skalu a bola tam od počiatku žatvy až dokiaľ sa nerozlialy na nich vody s neba, a nedala nebeským vtákom, aby sadly na nich vodne, ani poľnej zveri vnoci. 11 A keď sa oznámilo Dávidovi, čo urobila Ricpa, dcéra Ajjova, ženina Saulova, 12 odišiel Dávid a vzal kosti Saulove i kosti Jonatánove, jeho synove, od občanov Jabeš-gileáda, ktorí ich boli ukradli s ulice Bét-šana, kde ich boli povesili Filištíni v deň, v ktorý zabili Filištíni Saula v Gilboe, 13 a tedy dal doniesť odtiaľ hore kosti Saulove i kosti Jonatánove, jeho synove, a sobrali aj kosti tých povesených. 14 A tak pochovali kosti Saulove i Jonatánove, jeho synove, v zemi Benjaminovej v Céle, v hrobe Kíša, jeho otca. A učinili všetko, čo prikázal kráľ. A potom už sa dal Bôh uprosiť zemi.

Vojny s Filištínmi. Obri.

15 Potom mali Filištíni zase vojnu s Izraelom. A tak sišiel Dávid i jeho služobníci s ním. A keď bojovali s Filištínmi, ustal Dávid.
16 A Jišbi-benob, ktorý bol z detí obra Rafu, ktorého kopije hrot vážil tristo šeklov medi, a ktorý mal opásaný nový meč, povedal, že zabiť Dávida. 17 Ale mu pomohol Abišaj, syn Ceruje, ktorý uderiac Filištína zabil ho. Vtedy prisahali mužovia Dávidovi jemu a riekli: Nepojdeš viacej s nami von do boja, aby si nevyhasil sviece Izraelovej. 18 A potom sa stalo, že zase bola vojna v Gobe s Filištínmi. Vtedy zabil Sibbechaj Chušatský Safa, ktorý bol tiež z detí Rafu. 19 A zase bola vojna v Gobe s Filištínmi, a vtedy zabil Elchanán, syn Jare-oregíma, Betlehemský, brata Goliáša Gitťanského, ktorého drevo jeho kopije bolo jako tkáčsky návoj. 20 A zase bola vojna v Gáte. A bol tam muž veľkej postavy, ktorý mal po šiestich prstoch na svojich rukách i na svojich nohách, počtom dovedna dvadsaťštyri. I ten sa narodil tomu Rafovi. 21 A keď hanil Izraela, zabil ho Jonatán, syn Šammu, brata Dávidovho. 22 Tí štyria sa narodili Rafovi v Gáte, a padli od ruky Dávidovej a od ruky jeho služobníkov.