Dve percentá (2 %)

15. kapitola

Absalom ľstive ukradne srdce Izraela.

1 A potom sa stalo, že si Absalom zadovážil voz a kone a päťdesiat mužov, ktorí behali pred ním.
2 A Absalom vstávajúc skoro ráno postavoval sa pri ceste, ktorá viedla do brány, a kedykoľvek išiel niektorý muž, ktorý mal nejaký spor, ku kráľovi na súd, každého zavolal Absalom k sebe a hovoril: Z ktorého mesta si ty? A keď odpovedal: Tvoj služobník je z toho a z toho pokolenia Izraelovho, 3 riekol mu Absalom: Hľaď, tvoje slová sú dobré a spravedlivé, ale nemáš nikoho od kráľa, kto by ťa počul. 4 A ešte povedal Absalom: Ó, keby mňa ustanovili za sudcu v zemi, aby ku mne prišiel každý, kto by mal nejaký spor alebo súd, a prislúžil by som mu spravedlivosť! 5 A stávalo sa, keď sa niekedy niekto priblížil, aby sa mu poklonil, že vystrel svoju ruku, uchopil ho a bozkal ho. 6 Tak podobne robil Absalom celému Izraelovi, všetkým, ktorí prichádzali ku kráľovi na súd. A takým činom ukradol Absalom srdce mužov Izraelových. 7 A stalo sa po štyridsiatich rokoch, že povedal Absalom kráľovi: Dovoľ, prosím, že by som odišiel a splnil svoj sľub, ktorý som sľúbil Hospodinovi, v Hebrone. 8 Lebo tvoj služobník sľúbil sľub, keď som býval v Gešúre, v Aramejsku, povediac: Ak ma kedy zase navráti Hospodin do Jeruzalema, budem slúžiť Hospodinovi. 9 A kráľ mu povedal: Iď v pokoji. A tak sa sobral a odišiel do Hebrona. 10 A Absalom poslal vyzvedačov do všetkých pokolení Izraelových povediac: Keď počujete zvuk trúby, poviete: Absalom kraľuje v Hebrone! 11 A s Absalomom išlo dvesto mužov z Jeruzalema, ktorí boli pozvaní, a išli vo svojej prostote nevediac celkom o ničom. 12 A Absalom poslal poslov a dal povolať Achitofela Gilonského, radcu Dávidovho, z jeho mesta, z Gilona, kým obetoval svoje obeti. A bolo to mohutné spiknutie, lebo ustavične pribúdalo ľudu, ktorý bol s Absalomom.

Útek Dávidov.

13 Potom prišiel posol k Dávidovi, ktorý oznamoval: Srdce mužov Izraelových sa obrátilo po Absalomovi!
14 Vtedy riekol Dávid všetkým svojim služobníkom, ktorí boli s ním v Jeruzaleme: Vstaňte, a utečme, lebo ináče nebude úniku pred Absalomom. Ponáhľajte sa odísť, aby sa nepoponáhľal on a nedostihol nás a neuvalil na nás zlého a nepobil mesta ostrím meča. 15 A služobníci kráľovi povedali kráľovi: Čokoľvek zvolí náš pán kráľ, hľa, sme tvoji služobníci. 16 A tak vyšiel kráľ i celý jeho dom peší, iba čo zanechal kráľ desať žien, ženín, aby dozeraly na dom. 17 A tedy vyšiel kráľ i všetok ľud peší, a zastavili sa pri Bét-mercháku. 18 A všetci jeho služobníci išli popri ňom ako i všetci Keréťania a všetci Peléťania, jeho osobná stráž, a všetci Gitťania, šesťsto mužov, ktorí boli prišli z Gátu nasledujúc ho, išli popred kráľa.

Ittaj Gitťanský.

19 Vtedy povedal kráľ Ittajovi Gitťanskému: Prečo ideš aj ty s nami? Navráť sa a zostaň s kráľom, lebo si cudzinec, ktorý sa aj zase vystehuješ voľakde na svoje miesto.
20 Len včera si prišiel, a dnes by som mal žiadať, aby si išiel s nami sa potulovať? Lebo ja pojdem, kam už pojdem. Vráť sa a pojmi zpät aj svojich bratov so sebou. Milosť a pravda nech je s tebou! 21 Ale Ittaj odpovedal kráľovi a riekol: Ako že žije Hospodin, a jako žije môj pán kráľ, že len na tom mieste, na ktorom bude môj pán kráľ, už či to bude na smrť a či na život, len tam bude i tvoj služobník. 22 Vtedy riekol Dávid Ittajovi: Poď a prejdi! A tak prešiel Ittaj Gitťanský i všetci jeho mužovia i všetky malé deti, ktoré boly s ním. 23 Vtedy plakala celá zem veľkým hlasom i všetok ľud, ktorý ta idúc prechádzal na druhú stranu. A tak išiel kráľ cez potok Kidron a všetok ľud išiel šírou cesty, smerom na púšť.

Cádok.

24 A hľa, i Cádok i všetci Levitovia išli s ním nesúc truhlu smluvy Božej. A postavili truhlu Božiu, a Ebiatár obetoval zápalné obeti, dokiaľ neprešiel všetok ľud, idúci z mesta.
25 A kráľ povedal Cádokovi: Zanes truhlu Božiu zpät do mesta. Ak najdem milosť v očiach Hospodinových, zase ma dovedie zpät a dá mi ju vidieť i svoj príbytok. 26 Ale ak povie takto: Neľúbiš sa mi, hľa, tu som, nech mi učiní podľa toho, čo je dobré v jeho očiach. 27 A ešte povedal kráľ Cádokovi, kňazovi: Či vidíš? Navráť sa do mesta v pokoji, a Achimaac, tvoj syn, i Jonatán, syn Ebiatárov, obidvaja vaši synovia nech idú s vami. 28 Hľaďte, ja budem vyčkávať, čo bude, pri brodoch púšte dokiaľ neprijde slovo od vás oznámiť mi. 29 Vtedy zaniesol Cádok a Ebiatár truhlu Božiu zpät do Jeruzalema, a zostali tam.

Chúšai poslaný zrušiť radu Achitofelovu.

30 A Dávid išiel hore po svahu Olivového vrchu, išiel a plakal majúc hlavu zakrytú a išiel bosý, ale i všetok ľud, ktorý išiel s ním, každý zakryli svoju hlavu a idúc pomaly hore plakali.
31 Tu oznámil ktosi Dávidovi, že vraj Achitofel je medzi spiklencami držiac s Absalomom. A Dávid riekol: Obráť, prosím, Hospodine, radu Achitofelovu na bláznovstvo! 32 A stalo sa, keď prišiel Dávid až hore na vrch, kde sa klaňajú Bohu, tu hľa, prichádzal oproti nemu Chúšai Arechitský majúc roztrhnuté svoje rúcho, a mal zem na svojej hlave. 33 A Dávid mu riekol: Ak pojdeš so mnou, budeš mi na ťarchu. 34 Ale ak sa navrátiš do mesta a povieš Absalomovi: Som tvoj služobník, kráľu. Bol som služobníkom tvojho otca, od dávna, ale teraz som tvojím služobníkom, a zrušíš mi radu Achitofelovu. 35 A veď či nie sú tam s tebou Cádok a Ebiatár, kňazi? A bude, že všetko, čo počuješ z domu kráľovho, oznámiš Cádokovi a Ebiatárovi, kňazom. 36 Hľa, sú tam s nimi dvaja ich synovia, Achimaac Cádokov, a Jonatán Ebiatárov, a po nich mi odkážete všetko, čo počujete. 37 A tak prišiel Chúšai, priateľ Dávidov, do mesta. A Absalom tiež prišiel do Jeruzalema.