26. kapitola
Slávne kraľovanie Uziášovo.
1 A všetok judský ľud vzal Uziáša, ktorý mal šestnásť rokov, a urobili ho kráľom namiesto jeho otca Amaziáša. 2 On vystavil Elót a prinavrátil ho Júdovi, keď už bol ľahol kráľ a ležal so svojimi otcami. 3 Uziáš mal šestnásť rokov, keď začal kraľovať, a kraľoval päťdesiatdva rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Jecholia z Jeruzalema. 4 Robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako robil Amaziáš, jeho otec. 5 A vyhľadával Boha vo dňoch Zachariáša, ktorý sa rozumel videniu Božiemu, a vo dňoch, v ktorých hľadal Hospodina, dával mu Bôh šťastný prospech. 6 A vyjdúc bojoval proti Filištínom a rozboril múr mesta Gátu aj múr mesta Jabneho i múr mesta Ašdóda. A vystavil mestá v Ašdódsku a v zemi Filištínov. 7 A Bôh mu pomáhal proti Filištínom i proti Arabom, ktorí bývali v Gur-bále, i proti Meunom. 8 A Ammonci dávali Uziášovi dary. A jeho meno sa roznieslo až hen, kade sa ide do Egypta, pretože bol náramne mocný. 9 A Uziáš vystavil veže v Jeruzaleme, pri bráne Uhlu a pri bráne Údolia, a pri Mikcoe, a opevnil ich. 10 Vystavil veže aj na púšti a vykopal mnoho studieň, lebo mal mnoho stáda jako na nížinách tak i na rovinách, oráčov a vinárov po vrchoch a po úrodných poliach, pretože bol milovníkom pôdy. 11 A Uziáš mal vojsko bojovníkov, vychádzajúcich do vojny po čatách, v počte, v akom boli počítaní od pisára Jehiela a úradníka Maaseiáša pod správou Chananiáša, jedného z veliteľov kráľových. 12 Celý počet hláv otcov udatných mužov bol dva tisíce šesťsto. 13 A pod ich správou bolo vojenného ľudu tristo sedem tisíc päťsto, udatných bojovníkov, aby pomáhali kráľovi proti nepriateľovi. 14 A Uziáš im pripravil, všetkému vojsku, malé štíty, ťažké kopije, prilby, panciere, lučištia i kamene do prakov. 15 A narobil v Jeruzaleme vtipne vymyslených nástrojov vojenných, myšlienky to vtipného muža, aby boly na vežiach a na uhloch strieľať strelami a hádzať veľké kamene. A jeho meno sa roznieslo širokoďaleko, pretože mu bolo zázračne pomáhané, až i zmocnel. Uziášovo srdce sa pozdvihlo. Uziáš obetuje v chráme. Malomocný.
16 Ale keď zmocnel, pozdvihlo sa jeho srdce, až sa i porušil a dopustil sa hriechu nevernosti proti Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo vošiel do chrámu Hospodinovho, aby kadil na oltári na kadenie. 17 A vošiel za ním kňaz Azariáš a s ním osemdesiati kňazi Hospodinovi, udatní mužovia. 18 A postavili sa proti kráľovi Uziášovi a riekli mu: Nie tebe, Uziášu, náleží kadiť Hospodinovi, ale kňazom, synom Áronovým, ktorí sú posvätení nato, aby kadili. Vyjdi zo svätyne, lebo si sa dopustil hriechu nevernosti, ani ti to nebude na česť od Hospodina Boha. 19 Na to sa rozhneval Uziáš a vo svojej ruke držal kadidlo, aby kadil. A v tom, čo bol rozhnevaný na kňazov, zjavilo sa malomocenstvo na jeho čele pred kňazmi v dome Hospodinovom, ako stál nad oltárom, na ktorom sa kadilo. 20 A keď sa obrátil k nemu Azariáš, najvyšší kňaz, a pozrel na neho jako aj všetci kňazi, videli, že hľa, je malomocný na svojom čele; preto ho rýchle vyviedli odtiaľ, ale aj on sám sa ponáhľal vyjsť, pretože ho ranil Hospodin. 21 A tak bol kráľ Uziáš malomocný až do dňa svojej smrti a súc malomocný býval v osobitnom dome, pretože bol vylúčený z domu Hospodinovho. A Jotám, jeho syn, bol nad domom kráľovým súdiac ľud zeme. 22 A ostatné deje Uziášove, prvé i posledné, opísal Izaiáš, syn Ámosov, prorok. 23 A tak ľahol Uziáš a ležal so svojimi otcami, a pochovali ho s jeho otcami na poli pohrabišťa, ktoré patrilo kráľom, lebo riekli: Je malomocný. A kraľoval Jotám, jeho syn, miesto neho.