20. kapitola
Vojna proti Jozafatovi.
1A potom sa stalo, že prišli synovia Moábovi a synovia Ammonovi a s nimi iní z Ammonovcov proti Jozafatovi do vojny. 2Vtedy prišli poslovia a oznámili Jozafatovi a riekli: Prišlo proti tebe veľké množstvo zo zámoria, zo Sýrie, a hľa, sú v Chacecon-támare, ktoré je En-gedi.Modlitba Jozafatova.
3A Jozafat sa bál a obrátil svoju tvár hľadať Hospodina a vyhlásil pôst na celé Judsko. 4Vtedy sa shromaždili synovia Júdu, aby hľadali pomoc od Hospodina, a prišli aj zo všetkých miest Júdových hľadať Hospodina. 5A Jozafat sa postavil v shromaždení Júdu a Jeruzalema v dome Hospodinovom, pred novým dvorom, 6a riekol: Hospodine, Bože našich otcov, či nie si ty Bohom na nebi? A veď ty panuješ nado všetkými kráľovstvami národov, a v tvojej ruke je sila a udatnosť, a nieto nikoho, kto by sa mohol postaviť proti tebe! 7Či si ty azda, náš Bože, nevyhnal obyvateľov tejto zeme zpred svojho ľudu Izraela? A dal si ju semenu Abraháma, svojho milovaného priateľa, na veky. 8A bývali v nej a vystavili ti v nej svätyňu, tvojmu menu, povediac: 9Keby prišlo na nás zlé, meč súdu, mor a hlad, a keby sme sa postavili pred týmto domom a pred tebou, pretože je tvoje meno v tomto dome, a keby sme kričali k tebe zo svojej úzkosti, vyslyšíš a zachrániš. 10A teraz hľa, synovia Ammonovi a Moábovi a vrch Seir, cez ktorých prejsť si nedal Izraelovi, keď boli prišli z Egyptskej zeme, ale uhnuli od nich a nezahladili ich, 11nuž hľa, oni sa nám odplácajú tým, že prišli, aby nás vyhnali z tvojho dedičstva, ktoré si nám dal večite. 12Náš Bože, či nebudeš súdiť nad nimi? Lebo v nás nie je sily, aby sme obstáli pred týmto veľkým množstvom, ktoré prišlo na nás, ani my nevieme, čo by sme mali robiť, ale jedine na teba hľadia naše oči. 13A všetci synovia Júdovi stáli pred Hospodinom, aj ich drobné deti, ich ženy a ich synovia. 14Vtedy prišiel na Jachaziela, syna Zachariáša, syna Benaiáša, syna Jehiela, syna Mattaniáša, Levitu zo synov Azafových, Duch Hospodinov prostred shromaždenia, 15a riekol: Pozorujte, všetok Júda a obyvatelia Jeruzalema, i ty kráľu Jozafate! Takto vám hovorí Hospodin: Nebojte sa vy ani sa nestrachujte pred tým velikým množstvom, lebo nie vám je boj, ale Bohu. 16Zajtra sídite na nich. Hľa, pojdú hore stráňou Cíc, a najdete ich na konci údolia pred púšťou Jeruel. 17Nebude to vašou vecou bojovať v tomto boji. Postavte sa, stojte a vidzte spasenie Hospodinovo, ktorý je s vami, Júda a Jeruzalem. Nebojte sa ani sa nestrachujte! Zajtra vyjdite proti nim, a Hospodin bude s vami. 18A Jozafat sa sklonil tvárou k zemi, a všetok Júda i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom klaňajúc sa Hospodinovi. 19Potom vstali Levitovia zo synov Kehátovcov a zo synov Kórachovcov, aby chválili Hospodina, Boha Izraelovho, velikým hlasom, náramne.Porážka nepriateľov. Dobrorečenie nad veľkou korisťou.
20A tak vstali skoro ráno a vyšli na púšť Tekoa. A keď vychádzali, Jozafat stál a povedal: Počujte ma, Júda a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a stojte verne; verte v jeho prorokov a konajte šťastne! 21A keď sa poradil s ľudom, postavil spevákov Hospodinovi, a to aby chválili okrasu svätosti idúc pred ozbrojencami a aby hovorili: Oslavujte Hospodina, lebo jeho milosť trvá na veky! 22A v tom čase, keď začali plesať a chváliť, dal Hospodin úkladníkov na synov Ammonových a Moábových a na obyvateľov vrchu Seira, ktorí boli prišli proti Júdovi, a boli porazení. 23Lebo sa postavili synovia Ammonovi a Moábovi proti obyvateľom vrchu Seira, aby ich oddali úplnej záhube a aby ich zahladili. A keď dokončili proti obyvateľom Seira, pomáhali druh proti druhovi zahladiť. 24Medzitým prišiel Júda na výhľadisko na púšť a obrátiac sa pozreli na množstvo. A hľa, videli, že sú mŕtvolami, ležiacimi na zemi, a že ani nebolo toho, kto by bol ušiel. 25Vtedy prišiel Jozafat a jeho ľud pobrať ich korisť a našli jej u nich množstvo i majetku i klenotov u mŕtvol i vzácneho náradia, a nabrali si koristi každý toľko, že to až nemohli uniesť. A tri dni brali korisť, lebo jej bolo mnoho. 26Potom štvrtého dňa sa shromaždili do doliny Berácha, lebo tam dobrorečili Hospodinovi. Preto nazvali meno toho miesta Emek-berácha, a tak sa volá až do tohoto dňa. 27A vrátili sa všetci mužovia Júdovi aj mužovia Jeruzalema i Jozafat na ich čele, aby sa navrátili do Jeruzalema s radosťou, lebo im dal Hospodin radosť z porážky ich nepriateľov. 28A prišli do Jeruzalema s harfami, citarami a s trúbami do domu Hospodinovho. 29A strach Boží prišiel na všetky kráľovstvá tých zemí, keď počuli, že Hospodin bojoval proti nepriateľom Izraelovým. 30A kráľovstvo Jozafatovo malo pokoj, a jeho Bôh mu dal odpočinutia zo všetkých strán.Kraľovanie Jozafatovo. Spolčenie sa s bezbožným Achaziášom.
31A Jozafat kraľoval nad Júdom. Tridsaťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvadsaťpäť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Azuba, a bola dcérou Šilchiho. 32Chodil po ceste svojho otca Azu ani neuhol od nej robiac to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových. 33Avšak výšiny neboly uhly, lebo ľud ešte nebol ustavil svojho srdca k Bohu svojich otcov. 34A ostatné deje Jozafatove, prvé i posledné, tie hľa, sú napísané v dejinách Jehu-va, syna Chananiho, čo bolo vnesené do knihy kráľov Izraelových. 35Potom sa spolčil Jozafat, judský kráľ, s Achaziášom, izraelským kráľom, ktorý páchal bezbožnosť. 36Spolčil sa s ním preto, aby narobil lodí, ktoré maly ísť do Taršíša. A narobili lodí v Ecjon-gábere. 37Vtedy prorokoval Eliézer, syn Dodavahúva z Maréše, proti Jozafatovi povediac: Za to, že si sa spolčil s Achaziášom, Hospodin rozborí tvoje práce. Aj stroskotaly lode a nemohly ísť do Taršíša.