Milí priatelia, podporovatelia a členovia Slovenskej biblickej spoločnosti.

Sme Bohu vďační, že od 1.10.2021 sme mohli začať predaj novej knižnej edície Biblií pod názvom SLOVO 2020. Edícia obsahuje 17 500 kusov Biblií v 28 farebných prevedeniach v troch formátoch a rôznych grafických úpravách v Slovenskom ekumenickom preklade a v Roháčkovom preklade. Bližšie si ich môžete pozrieť a zakúpiť na našom eshope:

www.eshop.biblia.sk

Táto edícia, ako je vidieť z názvu vznikala ešte počas roku 2020, avšak pandémia a následná globálna kríza zasiahla aj do oblasti tlače a dopravy a preto sa dostáva na slovenský trh až teraz.

Okrem už spomínaných viacerých druhov a zaujímavých grafických a technických prevedení táto séria obsahuje aj tzv. SVADOBNÚ BIBLIU. Na Slovensku takýto formát Biblie chýbal, v zahraničí bol už niekoľko rokov. Ide o prvú takúto Bibliu na Slovensku a zároveň ide o svetový unikát, keď v úvode tejto Biblie sú príhovory k mladomanželom spolu s požehnaním od 10 cirkevných predstaviteľov naprieč jednotlivými kresťanskými cirkvami.

A prečo názov celej edície SLOVO?

Inšpiroval nás známy biblický text: „Na počiatku bolo SLOVO a to SLOVO bolo u Boha a to SLOVO bol Boh .... A SLOVO sa stalo telom a prebývalo medzi nami .... jednorodený Syn, plný milosti a pravdy.“

Týmito slovami začína evanjelium podľa Jána, a tými istými slovami v jazyku našich predkov v staroslovienčine: „Iskoni bě Slovo i Slovo bě u Boga i Bog bě Slovo“ začína najstarší preklad Božieho slova na našom území, ktorý urobili solúnski bratia Cyril a Metod, naši prví prekladatelia Biblie.

Ďalším dôvodom, prečo sme zvolili pre knihu kníh názov SLOVO je, že chceme zdôrazniť, že máme tu SLOVO, ktoré ak sa ním dáme viesť, môže nás sprevádzať na ceste životom a môžeme v ňom ostať pevne zakotvení. Uvedomili sme si, že hodnota slova aj SLOVA sa spomedzi nás vytráca. Slovo prestalo mať svoju váhu, prestalo byť pevné, nemenné, ako sa hovorilo „chlapské“. Mnohokrát sa slová prekrúcajú a znevažujú a to tak slovo ľudské, ako aj SLOVO Božie. Z komunikácie nám vypadli slová ako láska, odpustenie, potešenia, pravda a mnohé iné, ktoré nás posilňujú. Preto sa musíme vrátiť k SLOVU, aby sme sa naučili správne žiť aj komunikovať.

Želáme si, aby toto SLOVO prebývalo medzi nami a prostredníctvom neho, aby Ježiš, vtelené SLOVO prišiel do našich životov.

Štefan Ševčik – poverený vedením Slovenskej biblickej spoločnosti

Nová edícia Biblií SLOVO

6. kapitola

Vynorená sekera.

1 A synovia prorokov povedali Elizeovi: Hľa, prosíme, miesto, v ktorom bývame pred tebou, je nám pritesné.
2 Dovoľ, prosíme, žeby sme odišli až k Jordánu a vzali odtiaľ každý jedno brvno a spravíme si tam miesto, aby sme bývali tam. A riekol: Iďte. 3 A ktorýsi povedal: Prosím, poď aj ty so svojimi služobníkmi. A riekol: Ja pojdem. 4 Tak išiel s nimi. A keď prišli k Jordánu, rúbali drevo. 5 A stalo sa, keď zotínal jeden z nich nejaký kmeň, že mu železo sekery odpadlo do vody. Vtedy skríkol a povedal: Ach, môj pane, a to bolo vypožičané! 6 A muž Boží povedal: Kam padlo? A keď mu ukázal miesto, odťal kus dreva a hodil ho ta a spôsobil to, že vyplávalo železo. 7 A riekol: Zodvihni si. A on vystrel svoju ruku a vzal ho.-

Sýrovia ranení slepotou.

8 A sýrsky kráľ bojoval proti Izraelovi. A poradiac sa so svojimi služobníkmi povedal: Na tom a tom mieste položí sa moje vojsko táborom.
9 Vtedy poslal muž Boží k izraelskému kráľovi s odkazom: Chráň sa, aby si neobišiel toho miesta nechajúc ho neobsadené, lebo tade sa spustia Sýrovia. 10 A tak poslal izraelský kráľ vojsko na miesto, o ktorom mu povedal muž Boží a poučil ho, a mal tam na seba pozor, a to urobil nie raz ani nie dva. 11 Vtedy sa rozbúrilo srdce sýrskeho kráľa pre tú vec a povolajúc svojich služobníkov riekol im: Či mi neoznámite, kto z našich donáša zprávy izraelskému kráľovi? 12 Na to povedal jeden z jeho služobníkov: Nie, môj pán kráľ, ale prorok Elizeus, ktorý je v Izraelovi, oznamuje izraelskému kráľovi slová, ktoré ty hovoríš vo svojej ložnici. 13 A on povedal: Iďte a vidzte, kde je, aby som poslal a zlapal ho! A bolo mu oznámené a rečené: Hľa, je v Dotáne. 14 Preto ta poslal kone a vozy a veľké vojsko. A prijdúc vnoci obkolesili mesto. 15 A keď vstal skoro ráno sluha muža Božieho a vyšiel, tu hľa, vojsko obkľučovalo mesto, kone i vozy. Vtedy mu povedal jeho služobník: Ach, môj pane, čo budeme robiť?! 16 A on odpovedal: Neboj sa, lebo je viacej tých, ktorí sú s nami, ako je tých, ktorí sú s nimi. 17 A Elizeus sa modlil a riekol: Hospodine, prosím, otvor jeho oči, aby videl! Vtedy otvoril Hospodin oči služobníka, a videl a hľa, vrch bol plný koní a ohnivých vozov okolo Elizea. 18 Keď potom sostúpili nepriatelia k nemu, modlil sa Elizeus Hospodinovi a riekol: Poraz, prosím, tento národ slepotou! A porazil ich slepotou podľa slova Elizeovho. 19 A Elizeus im povedal: Toto nie je tá cesta, ani toto neni to mesto. Poďte za mnou, a zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte. A zaviedol ich do Samárie. 20 A stalo sa, keď prišli do Samárie, že povedal Elizeus: Hospodine, otvor oči týchto ľudí, aby videli! A Hospodin otvoril ich oči, a videli, že hľa, sú prostred Samárie. 21 Vtedy povedal izraelský kráľ Elizeovi, keď ich uvidel: Či ich mám pobiť, pobiť, môj otče? 22 Ale on riekol: Nepobiješ! Či by si azda pobil už hoc aj tých, ktorých by si zajal svojím mečom a svojím lučišťom? Polož pred nich chlieb a vodu, aby jedli a pili a potom pojdú k svojmu pánovi. 23 A pripravil im veľkú hostinu. A keď sa najedli a napili, prepustil ich, a odišli k svojmu pánovi. A od toho času neprišly viacej lúpežné čaty sýrske do zeme Izraelovej.

Hlad v Samárii. Matka jie vlastné dieťa.

24 Potom sa stalo, že Ben-hadad, sýrsky kráľ, shromaždil všetko svoje vojsko a odíduc hore obľahol Samáriu.
25 A povstal veliký hlad v Samárii, a hľa, nepriatelia len obliehali, a to tak dlho, až bola oslia hlava za osemdesiat šeklov striebra a štvrtina kábu holubäcieho trusu za päť šeklov striebra. 26 A prihodilo sa raz, keď išiel izraelský kráľ po múre, že nejaká žena kričala na neho a vravela: Pomôž mi, môj pán kráľ! 27 A on riekol: Ak ti nepomôže Hospodin, odkiaľže ti ja pomôžem? Či azda niečim z humna alebo z preša? 28 A potom jej povedal kráľ: Čo chceš? A ona riekla: Táto žena mi povedala: Daj svojho syna, aby sme ho dnes zjedly, a môjho syna zjeme zajtra. 29 A tak sme uvarily môjho syna a zjedly sme ho. Ale keď som jej povedala druhého dňa: Daj svojho syna, aby sme ho zjedly, skryla svojho syna. 30 Tu keď počul kráľ slová ženy, roztrhol svoje rúcho a chodil tak po múre. A ľud videl, že hľa, smútočnú vrecovinu má na svojom tele zospodku. 31 A kráľ povedal: Tak nech mi učiní Bôh a tak nech pridá, ak zostane stáť hlava Elizea, syna Šafatovho, dnes na ňom. 32 A Elizeus sedel vo svojom dome, a starší sedeli s ním. A kráľ poslal muža zpred seba. No, prv ako prišiel posol k nemu, povedal starším: Či vidíte, že tento syn vraha poslal sťať moju hlavu? Hľaďte, keď prijde posol, zamknite dvere a odtisnite ho dverami. Lebo či už nepočuť šum nôh jeho pána za ním? 33 A kým ešte hovoril s nimi, tu hľa, posol už prichádzal dolu k nemu; a kráľ pribehnúc riekol: Hľa, toto zlé je od Hospodina; čo mám viacej čakať na Hospodina!