23. kapitola
Dávid vyslobodí Keilu.
1 Potom oznámili Dávidovi a riekli: Hľa, Filištíni bojujú proti Keile a lúpia humná. 2 Preto sa pýtal Dávid Hospodina a povedal: Či mám ísť a uderiť na tých Filištínov? A Hospodin riekol Dávidovi: Idi, porazíš Filištínov a zachrániš Keilu. 3 Ale mužovia Dávidovi povedali jemu, Dávidovi: Hľa, bojíme sa tu v Judsku a o koľko viacej máme príčinu sa báť, keď pojdeme do Keily proti vojskám Filištínov?! 4 Preto sa ešte raz pýtal Dávid Hospodina, a Hospodin mu odpovedal a riekol: Vstaň, sídi do Keily, lebo ja dám Filištínov do tvojej ruky. 5 A tak odišiel Dávid i jeho mužovia do Keily a bojoval proti Filištínom a zajal ich dobytok a uderiac na nich spôsobil im veľkú porážku a tak zachránil Dávid obyvateľov Keily. Saul sa strojí na Dávida do Keily.
6 A stalo sa, keď utekal Ebiatár, syn Achimelechov, k Dávidovi do Keily, že sišiel dolu s efodom v ruke. 7 Lež potom oznámili Saulovi, že Dávid vošiel do Keily, a Saul povedal: Bôh ho zavrhol a vydal do mojej ruky, lebo sa zavrel vojdúc do mesta, ktoré má brány i závory. 8 A Saul povolal všetok ľud do boja, rozkázal sísť do Keily a obľahnúť Dávida i jeho mužov. 9 Ale Dávid zvediac, že Saul tajne strojí proti nemu zlé, riekol Ebiatárovi, kňazovi: Nože dones sem efod! 10 A Dávid riekol: Hospodine, Bože Izraelov, tvoj služobník počul cele istú zvesť o tom, že Saul hľadá prijsť do Keily zkaziť mesto pre mňa. 11 Či ma vydajú mužovia Keily do jeho ruky? Či ozaj síde Saul, ako počul tvoj služobník? Hospodine, Bože Izraelov, oznám to, prosím, svojmu služobníkovi! A Hospodin riekol: Síde. 12 A ešte povedal Dávid: Či vydajú mužovia Keily mňa i mojich mužov do ruky Saulovej? A Hospodin riekol: Vydajú. 13 Vtedy vstal Dávid i jeho mužovia, okolo šesťsto mužov, a vyšli z Keily a išli, kam išli. Potom oznámili Saulovi, že Dávid ušiel z Keily, a preto nechal tak a nevyšiel. Jonatán navštívi Dávida na púšti Zífe.
14 A Dávid býval na púšti v pevných miestach a býval aj na vrchu, na púšti Zífe. A Saul ho hľadal po všetky dni, ale Bôh ho nevydal do jeho ruky. 15 A Dávid videl, že Saul vyšiel hľadať jeho dušu. A Dávid bol na púšti Zífe, v lese. 16 Vtedy vstal Jonatán, syn Saulov, a odišiel k Dávidovi do lesa a posilnil jeho ruku v Bohu. 17 A povedal mu: Neboj sa, lebo ťa nenajde ruka Saula, môjho otca; ale ty budeš kraľovať nad Izraelom, a ja budem prvým po tebe, a vie to aj Saul, môj otec. 18 A učinili obidvaja smluvu pred Hospodinom. A Dávid zostal v lese, a Jonatán odišiel zpät do svojho domu. Zrada Zífänov. Dávid zachránený zvesťou.
19 Ale potom odišli Zífänia hore k Saulovi do Gibee a povedali: Či sa Dávid neskrýva u nás na pevných miestach v lese, na vŕšku Hachile, ktorý je z pravej strany púšte? 20 Tak teraz podľa všetkej žiadosti svojej duše, ó, kráľu, jako si praješ sísť, sídi, a našou vecou bude vydať ho do ruky kráľovej. 21 A Saul povedal: Požehnaní vy Hospodinovi, že máte ľútosť nado mnou. 22 Nože tedy iďte, pripravte ešte dôkladnejšie a vyzveďte a prezrite jeho miesto, kam sa obráti jeho noha, a kto ho tam videl, lebo mi povedali, že je veľmi chytrý. 23 A tedy len prezrite a zveďte všetky jeho skrýše, v ktorých sa skrýva, a potom sa vráťte ku mne s istou vecou, a pojdem s vami, a stane sa, ak bude v zemi, že ho budem hľadať vo všetkých tisícoch Júdových. 24 A tak vstali a išli do Zífa pred Saulom. A Dávid a jeho mužovia boli na púšti Máone, na rovine, po pravej strane púšte. 25 A Saul odišiel i jeho mužovia hľadať. Ale keď to oznámili Dávidovi, sišiel so skaly a býval na púšti Máone. A keď počul o tom Saul, honil Dávida po púšti Máone. 26 Saul išiel po jednej strane vrchu, a Dávid a jeho mužovia išli po druhej strane vrchu. A Dávid sa ponáhľal ujsť pred Saulom, lebo Saul a jeho mužovia obkľučovali Dávida a jeho mužov, aby ich zajali. 27 Ale v tom prišiel posol k Saulovi, ktorý hovoril: Ponáhľaj sa a poď, lebo Filištíni vtrhli do zeme. 28 Vtedy sa vrátil Saul od prenasledovania Dávida a išiel proti Filištínom. Preto nazvali to miesto Skalou rozdelení. A Dávid odíduc odtiaľ hore býval v pevných miestach na púšti Én-gedi.