11. kapitola
Hlavou muža je Kristus, hlavou ženy muž. O zavíjaní sa pri modlitbe.
1 Buďte mojimi nasledovníkmi, jako som i ja Kristov. 2 A chválim vás, bratia, že vo všetkom pamätáte na mňa a držíte ustanovenia tak, ako som vám ich vydal. 3 Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus a hlavou ženy muž a hlavou Krista Bôh. 4 Každý muž, keď sa modlí alebo keď prorokuje a má niečo na hlave, hanobí svoju hlavu. 5 A každá žena, keď sa modlí alebo keď prorokuje s nepokrytou hlavou, hanobí svoju hlavu, lebo je to jedno a to isté, jako keby sa bola oholila. 6 Lebo jestli sa žena nepokrýva, nech sa aj ostrihá; a jestli je žene mrzká vec ostrihať sa alebo sa oholiť, nech sa pokrýva. 7 Lebo muž nie je povinný pokrývať si hlavu súc obrazom Boha a jeho slávou, ale žena je slávou mužovou. 8 Lebo muž nie je zo ženy, ale žena z muža; 9 lebo ani nie je muž stvorený pre ženu, ale žena pre muža. 10 Preto je žena povinná mať na hlave znamenie moci mužovej pre anjelov. 11 Avšak ani muž bez ženy ani žena bez muža v Pánovi. 12 Lebo jako je žena z muža, práve tak i muž skrze ženu, a všetko je z Boha. 13 Rozsúďte sami medzi sebou, či je to slušné, aby sa žena modlila k Bohu nepokrytá. 14 Alebo či vás neučí i sama príroda, že muž, keď má dlhé vlasy, je mu to necťou. 15 Ale žena, keď má dlhé vlasy, tej je to slávou. Lebo dlhé vlasy sú jej dané miesto závoja. 16 Ale ak sa niekto vidí byť škriepivým, my nemáme také obyčaje ani sbory Božie. O večeri Pánovej.
17 Ale toto prikazujúc nechválim, že nie na lepšie, ale na horšie sa schádzate. 18 Lebo najprv, keď sa schádzate v sbore, čujem, že sú roztržky medzi vami, a čiastočne tomu aj verím. 19 Lebo musia i herezie byť medzi vami, aby aj tí, ktorí sú dokázaní, boli zjavení medzi vami. 20 A teda keď sa dovedna schádzate, nie je to jesť večeru Pánovu. 21 Lebo jeden každý si vopred vezme čiže zjie svoju vlastnú večeru pri jedení, a potom je jeden lačný a druhý opilý. 22 Lebo veď či nemáte domov, kde môžete jesť a piť? A či pohŕdate cirkvou Božou a zahanbujete tých, ktorí nemajú? Čo vám mám povedať? Či vás mám chváliť? V tejto veci nechválim. 23 Lebo ja som prijal od Pána, čo som vám aj vydal, že Pán Ježiš v noci, v ktorej bol zradený, vzal chlieb 24 a poďakujúc lámal a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme. To čiňte na moju pamiatku. 25 Tak tiež i kalich, keď bolo po večeri, hovoriac: Tento kalich je tá nová smluva v mojej krvi; to čiňte, koľkokoľvek ráz by ste pili, na moju pamiatku. 26 Lebo koľkokoľvek ráz by ste jedli tento chlieb a pili tento kalich, zvestujete smrť Pánovu, až dokiaľ neprijde. 27 Takže ktokoľvek jie tento chlieb alebo pije kalich Pánov nehodne, bude vinným tela a krvi Pánovej. 28 Ale nech zkúša sám seba človek a nech tak jie z toho chleba a pije z toho kalicha. 29 Lebo ten, kto nehodne jie a pije, jie a pije si súd nerozsudzujúc tela Pánovho. 30 Preto je medzi vami mnoho slabých a chorých, a mnohí spia. 31 Lebo keby sme sami seba rozsudzovali, neboli by sme súdení. 32 Ale súdení súc od Pána káznení sme, aby sme neboli odsúdení so svetom. 33 A tak tedy, moji bratia, keď sa schádzate jesť, čakajte jedni na druhých. 34 A jestli je niekto lačný, nech sa najie doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. A ostatné, keď prijdem, zariadim.