49. kapitola
Márnosť bohatstva
1 Zbormajstrovi. Koreho synov. 2 Čujte to, všetky národy, počúvajte, všetci obyvatelia zeme; 3 vy všetci, prostí aj vznešení, všetci vospolok, bohatí aj chudobní. 4 Moje ústa hovoria múdrosť a moje srdce uvažuje o tom, čo je rozumné. 5 K prísloviam ucho nakláňam, pri zvukoch lýry vysvetlím svoju záhadu. 6 Prečo by som sa mal strachovať v dňoch nešťastných, keď ma obkľučuje zloba tých, čo mi chcú nohy podraziť? 7 Pred tými, čo sa spoliehajú na svoju silu a chvastajú sa nadmerným bohatstvom? 8 Veď sám seba nevykúpi nik, ani nezaplatí Bohu výkupné za seba. 9 Cena za vykúpenie života je príliš vysoká; nikdy nebude stačiť, 10 aby človek žil naveky a zánik neuzrel. 11 Veď vidí, že umierajú aj mudrci, rovnako hynie blázon i hlupák a cudzím nechávajú svoje bohatstvo. 12 Hroby im budú večnými domami, príbytkami z pokolenia na pokolenie, aj keď krajiny pomenovali podľa svojich mien. 13 Veď človek, aj keď má meno, nebude tu trvalo; je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný. 14 Taký je osud tých, čo sa spoliehajú na seba, a koniec tých, čo sa vo vlastných slovách kochajú. 15 Ako ovce sa ženú do priepasti a smrť je ich pastierom. Padajú strmhlav do hrobu, ich zjav sa pominie: podsvetie im bude príbytkom. 16 No moju dušu Boh vykúpi, z moci podsvetia ma iste vezme k sebe. 17 Netráp sa, ak niekto bohatne a ak sa poklad jeho domu zväčšuje. 18 Lebo keď zomrie, nič si nevezme so sebou, jeho poklad s ním nepôjde. 19 Aj keď si blahoželal za živa: "Budú ťa chváliť, že si si dobre počínal," 20 predsa k pokoleniu svojich otcov musí zostúpiť a tí už nikdy svetlo neuzrú. 21 A keby človek mal čo akú hodnosť, a toto by si nevšímal, je ako lichva, čo hynie; v tom je jej podobný.