Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

1. kapitola

Dávidova staroba

1 Keď bol kráľ Dávid starec vysokého veku, nevedel sa zohriať, hoci ho zakrývali šatami.
2 Vtedy mu jeho sluhovia hovorili: "Nech pohľadajú kráľovskému pánovi panenské dievča, ktoré bude kráľa obsluhovať a opatrovať. Ono bude spať v tvojom lone a kráľovský pán sa rozohreje." 3 Hľadali teda po celom izraelskom území pekné dievča. Našli Sunamitku Abisagu a priviedli ju ku kráľovi. 4 Dievča bolo až veľmi pekné; bolo kráľovou ošetrovateľkou, posluhovalo mu, ale kráľ ho nepoznal. 5 Adoniáš, syn Hagity, sa nadýmal a hovoril: "Ja budem kráľom." A zaopatril si vozy, jazdcov a päťdesiat mužov, ktorí bežali pred ním. 6 Otec ho nikdy nezahriakol slovom: "Prečo to robíš?!" Aj on mal veľmi peknú postavu a podľa narodenia nasledoval po Absolónovi. 7 Vyjednával s Joabom, synom Sarvie, a kňazom Abiatarom, ktorí podporovali Adoniášovu stranu. 8 Ale kňaz Sadok, Jojadov syn Banaiáš, prorok Nátan, Semei, Rei a hrdinovia, ktorých mal Dávid, nedržali s Adoniášom. 9 Adoniáš obetoval ovce, dobytok, kŕmne teľce pri skale Zochelet, ktorá bola vedľa prameňa Rogel. I pozval všetkých svojich bratov, kráľových synov, a všetkých Júdovcov, ktorí boli v službe kráľa, 10 ale proroka Nátana, Banaiáša, hrdinov a svojho brata Šalamúna nepozval. 11 Vtedy povedal Nátan Šalamúnovej matke Betsabe: "Nepočula si, že sa Adoniáš, syn Hagity, stal kráľom a náš pán, Dávid, o tom ani nevie? 12 Preto teraz poď, poradím ti, ako si zachrániš život a život svojho syna Šalamúna. 13 Vyber sa a choď ku kráľovi Dávidovi a povedz mu: Nezaprisahal si sa, môj kráľovský pane, svojej služobnici: “Tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť na mojom tróne!”? Prečo sa teda stal kráľom Adoniáš? 14 A kým ty budeš ešte hovoriť s kráľom, vkročím za tebou ja a doplním tvoje slová." 15 A tak Betsabe vošla ku kráľovi do izby. Kráľ bol veľmi starý a Sunamitka Abisag posluhovala kráľovi. 16 Keď sa Betsabe uklonila a vrhla sa pred kráľom (na zem), kráľ sa spýtal: "Čo chceš?" 17 Odpovedala mu: "Môj Pane, ty si sa svojej služobnici zaprisahal na Pána, svojho Boha: “Tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť na mojom tróne!” 18 Teraz sa však stal kráľom Adoniáš a ty, môj kráľovský pane, o tom ani nevieš. 19 Obetoval množstvo dobytka, kŕmnych teliec a oviec a povolal všetkých kráľových synov aj kňaza Abiatara a veliteľa vojska Joaba, ale tvojho sluhu Šalamúna nepozval. 20 A na teba sú, môj kráľovský pane, upreté oči všetkých Izraelitov, aby si im oznámil, kto zaujme trón môjho kráľovského pána po ňom. 21 Lebo až sa môj kráľovský pán uloží k svojim otcom, budeme tu ja a môj syn Šalamún ako vinníci." 22 Ešte hovorila s kráľom, keď prišiel prorok Nátan. 23 Kráľovi oznámili: "Je tu prorok Nátan." Keď prišiel pred kráľa, vrhol sa pred kráľom tvárou na zem. 24 A Nátan povedal: "Kráľovský pane, ty si určil: “Adoniáš bude panovať a on bude sedieť na mojom tróne!”? 25 Lebo dnes išiel dolu a obetoval množstvo dobytka, oviec a kŕmnych teliec. A pozval všetkých kráľových synov, veliteľov vojska a kňaza Abiatara a teraz jedia a pijú pred ním a volajú: Nech žije kráľ Adoniáš! 26 Mňa však, tvojho sluhu, kňaza Sadoka, Jojadovho syna Banaiáša a tvojho sluhu Šalamúna nepozval. 27 Ak táto vec pochádza od môjho kráľovského pána, tak si svojmu sluhovi nedal vedieť, kto zaujme ako nástupca trón môjho kráľovského pána." 28 Nato sa ozval kráľ Dávid a povedal: "Zavolajte mi Betsabe!" Ona vošla ku kráľovi a ostala stáť pred kráľom. 29 Vtedy sa kráľ zaprisahal: "Ako žije Pán, ktorý vyslobodil môj život z každej úzkosti, 30 ako som sa ti na Pána, Izraelovho Boha zaprisahal, že tvoj syn Šalamún bude po mne kraľovať a on bude sedieť namiesto mňa na mojom tróne, tak to dnes aj urobím." 31 Nato sa Betsabe uklonila tvárou až po zem, vrhla sa pred kráľa a povedala: "Nech žije môj kráľovský pán Dávid naveky!" 32 Potom kráľ Dávid rozkázal: "Zavolajte mi kňaza Sadoka, proroka Nátana a Jojadovho syna Banaiáša!" Keď prišli pred kráľa, 33 kráľ im povedal: "Vezmite so sebou sluhov svojho pána, môjho syna Šalamúna posaďte na moju vlastnú mulicu a veďte ho dolu ku Gihonu! 34 Tam nech ho kňaz Sadok a prorok Nátan pomažú za kráľa nad Izraelom. Potom trúbte na trúbe a volajte: Nech žije kráľ Šalamún! 35 Potom s ním príďte hore a keď vojde, nech sa posadí na môj trón, lebo on bude kraľovať namiesto mňa, jeho som určil, aby bol kniežaťom nad celým Izraelom a Júdom." 36 Nato Jojadov syn Banaiáš odpovedal kráľovi: "Tak je. Tak nech to splní Pán, Boh môjho kráľovského pána! 37 Ako bol Pán s mojím kráľovským pánom, tak nech je so Šalamúnom a nech väčšmi vyvýši jeho trón ako trón môjho kráľovského pána Dávida!"

Šalamúna pomažú za kráľa

38 Nato kňaz Sadok, prorok Nátan, Jojadov syn Banaiáš, Kereťania a Feleťania išli dolu, posadili Šalamúna na mulicu kráľa Dávida a zaviedli ho ku Gihonu.
39 Kňaz Sadok vzal zo stanu roh s olejom a Šalamúna pomazal. Potom trúbili na trúbu a všetok ľud volal: "Nech žije kráľ Šalamún!" 40 Potom všetok ľud vystupoval za ním, ľudia hrali na flautách a radovali sa tak veľmi, že sa až zem pukala od ich jasotu. 41 Adoniáš a všetci pozvaní, ktorí boli s ním, dopočuli sa o tom, práve keď dokončili hostinu. Keď Joab počul zvuk trúby, pýtal sa: "Prečo je celé mesto vzrušené?" 42 Ešte hovoril a už prišiel Jonatán, syn kňaza Abiatara. Adoniáš povedal: "Poď! Si udatný muž a nesieš dobrý chýr." 43 Ale Jonatán odpovedal a vravel Adoniášovi: "Veru nie! Náš pán, kráľ Dávid, ustanovil za kráľa Šalamúna. 44 Kráľ s ním poslal kňaza Sadoka, proroka Nátana, Jojadovho syna Banaiáša, Kereťanov a Feleťanov. Oni ho posadili na kráľovu mulicu, 45 potom ho kňaz Sadok a prorok Nátan pomazali v Gihone za kráľa a odtiaľ ho viedli s radosťou, takže sa vzrušilo celé mesto. To bol hluk, čo ste počuli. 46 Šalamún už aj zaujal kráľovský trón 47 a kráľovi sluhovia už aj prišli blahoželať nášmu kráľovskému pánovi, Dávidovi: “Nech tvoj Boh urobí meno Šalamúna ešte zvučnejším ako tvoje meno a jeho trón nech vyvýši väčšmi ako tvoj trón!” Pritom sa kráľ uklonil na lôžku. 48 Potom kráľ hovoril: “Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, ktorý dal, aby som dnes na vlastné oči videl tróniaceho na mojom tróne!”" 49 Tu sa všetci Adoniášovi pozvaní naľakali, zobrali sa a každý šiel svojou cestou. 50 Adoniáš sa však tak bál Šalamúna, že vstal a išiel sa chytiť rohov oltára. 51 Šalamúnovi oznámili: "Adoniáš sa bojí kráľa Šalamúna, preto sa chytil rohov oltára a hovorí: “Nech sa mi dnes kráľ Šalamún zaprisahá, že nedá svojho sluhu zabiť mečom!”" 52 Šalamún odpovedal: "Ak bude statočný, vlások mu nespadne na zem, ale ak sa zistí, že je zlý, zomrie." 53 Potom ho kráľ Šalamún dal odviesť od oltára dolu. Keď prišiel, vrhol sa pred Šalamúna a Šalamún mu povedal: "Choď domov!"