Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

1. kapitola

Porážka Adonibezeka

1 Po Jozueho smrti sa Izraelovi synovia opýtali Pána: "Kto z nás má vytiahnuť prvý do boja proti Kanaánčanom?"
2 A Pán odpovedal: "Nech vytiahne Júda! Hľa, krajinu mu dávam do ruky!" 3 A Júda požiadal svojho brata Simeona: "Vyber sa so mnou do môjho podielu a budeme bojovať proti Kanaánčanom. Potom pôjdem zasa ja s tebou do tvojho podielu." Simeon išiel teda s ním. 4 Tak Júdovci vytiahli a Pán dal Kanaánčanov a Ferezejcov do ich ruky. Porazili ich v Bezeku, na desaťtisíc mužov. 5 V Bezeku našli Adonibezeka a bojovali proti nemu, keď porazili Kanaánčanov a Ferezejcov. 6 Keď sa dal Adonibezek na útek, prenasledovali ho, kým ho nezajali, a uťali mu palce na rukách i nohách. 7 Tu povedal Adonibezek: "Sedemdesiat kráľov s odťatými palcami na rukách a nohách zbieralo (zvyšky pokrmov) pod mojím stolom. Ako som robil, tak mi Boh odplatil." A priviedli ho do Jeruzalema, kde aj zomrel. 8 Potom Júdovi synovia bojovali proti Jeruzalemu. Zaujali ho a vyhubili mečom a mesto podpálili.

Dobytie Hebrona a Dabira

9 Nato tiahli Júdovi synovia dolu, aby bojovali proti Kanaánčanom, ktorí bývali na vrchovine, v Negebe a v nížine.
10 Na výprave proti Kanaánčanom, čo bývali v Hebrone - Hebron sa predtým menoval Mesto Arbeovo -, Júdovci porazili Sesaja, Ahimana a Tolmaja. 11 Odtiaľ tiahli proti obyvateľom Dabira. Dabir sa prv menoval Karjat-sefer. 12 Tu povedal Kaleb: "Kto premôže Karjat-sefer a zaujme ho, tomu dám za ženu svoju dcéru Aksu." 13 A dobyl ho Otoniel, syn Kenéza, mladšieho Kalebovho brata. I dal mu za ženu svoju dcéru Aksu. 14 Keď mala odísť, podpichávala ho, aby žiadal nejaké pole od jej otca. I zoskočila z osla a Kaleb sa jej opýtal: "Čo ti je?" 15 Odpovedala mu: "Daj mi veno! Dal si mi síce pole v Negebe, ale daj mi aj vodné pramene!" A Kaleb jej dal horné pramene i dolné pramene. 16 Synovia Kenejcu, Mojžišovho svokra, vytiahli z Mesta paliem s Júdovými synmi hore do Júdskej púšte, ktorá sa tiahne južne od Aradu a osadili sa medzi tamojším ľudom. 17 Potom tiahol Júda so svojím bratom Simeonom a porazili Kanaánčanov, ktorí bývali v Sefáte, vykonali na nich kliatbu a mesto dostalo meno Horma (čiže Kliatba). 18 A Júda dobyl Gazu s jej územím, Askalon s jeho územím a Akaron s jeho územím. 19 Pán bol s Júdom, takže vrchovinu zaujal. Ale obyvateľov nížiny nemohli vypudiť, lebo mali železné vozy. 20 Hebron dali Kalebovi, ako rozkázal Mojžiš, a on odtiaľ vypudil troch Enakových synov. 21 Ale Jebuzejcov, ktorí obývali Jeruzalem, Benjamínovi synovia nevypudili. Tak Jebuzejci bývajú s Benjamínovými synmi v Jeruzaleme až dodnes. 22 Aj Jozefov dom tiahol hore do Betela a Pán bol s nimi. 23 Keď z Jozefovho domu podnikali výzvedy do Betela - mesto sa predtým nazývalo Luza -, 24 hliadky videli istého muža, ktorý vychádzal z mesta, a povedali mu: "Ukáž nám, kade možno vojsť do mesta! Potom ti dáme milosť!" 25 A keď im ukázal, kade sa dá vojsť do mesta, vybili mesto mečom, ale onoho muža a celú jeho rodinu prepustili. 26 Ten muž sa odobral do krajiny Hetejcov, postavil si tam mesto a nazval ho Luza. Tak sa menuje až podnes. 27 Ale ani Manasses si nepodmanil Betsan s jeho dedinami, Tanak s jeho dedinami, obyvateľov Dora s jeho dedinami, obyvateľov Jeblaáma s jeho dedinami a obyvateľov Mageda s jeho dedinami. Tak sa umožnilo Kanaánčanom zostať v tejto krajine. 28 Keď potom Izrael zosilnel, donútil ich na roboty, ale celkom si ich nepodmanil. 29 Ani Efraim nevypudil Kanaánčanov, ktorí bývali v Gazere. Tak zostali Kanaánčania medzi nimi v Gazere. 30 Zabulon nevypudil obyvateľov Ketrona a obyvateľov Nálola. Tak zostali Kanaánčania medzi nimi, ale museli na nich robiť. 31 Aser zasa nevyhnal obyvateľov Aka ani obyvateľov Sidona, ani Ahalaba, Achaziba, Helbu, Afeka a Rohoba. 32 Tak Aserovci bývali medzi Kanaánčanmi, ktorí zostali v krajine, lebo ich nevypudili. 33 Neftali nevypudil obyvateľov Bet-Šemeša a obyvateľov Bet-Anata. Tak bývali medzi Kanaánčanmi, ktorí zostali v krajine. Ale obyvatelia Bet-Šemeša a Bet-Anata museli na nich robiť. 34 Amorejčania vytláčali Danových synov na vrchovinu a nedovoľovali im zostúpiť na rovinu. 35 A tak zostali Amorejčania bývať v Har-Harese, v Ajalone a Salebime. Keď však ruka Jozefovho domu zosilnela, museli na nich robiť. 36 Územie Amorejčanov ide od Škorpiónovej vysočiny, od Sely ďalej hore.