1. kapitola
Snaha po múdrosti
1 Príslovia Šalamúna syna Dávidovho, kráľa izraelského. Cennosť a cieľ prísloví
2 (Hodia sa) na poznanie múdrosti a náuky, (uschopňujú) porozumieť reči rozumné, 3 (pomáhajú) dosiahnuť cvik, chápavosť, spravodlivosť, právo a statočnosť, 4 dávajú neskúseným rozvážnosť, mladíkom um a dômysel. 5 Obohacujú vedomosti, (keď ich) múdry počuje, a rozumný si nadobúda zručnosť 6 v chápaní príslovia a dôvtipného výroku, slov mudrcov a tiež ich hádaniek. Najvzácnejšia múdrosť
7 Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom. Prvé napomenutie
8 Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a neopúšťaj naučenie svojej matere, 9 bo krášlia tvoju hlavu vencom ľúbezným a tvoju šiju (zlatým) náhrdelníkom. Pochabosť a múdrosť v ľudskom počínaní. Nezriadená túžba po majetku
10 Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ! 11 Keby vraveli: "Poď s nami striehnuť na bezúhonného (človeka), klásť nevinnému pre nič za nič tajné nástrahy; 12 pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživa a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu. 13 Získame všelijaký cenný majetok, naplníme si domy korisťou. 14 Hodíš si s nami kocku vospolok, my všetci budeme mať mešec spoločný." 15 Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste, zdrž svoju nohu od ich chodníka! 16 Lebo ich nohy bežia za zlým a ponáhľajú sa prelievať krv. 17 Veď darmo rozťahovať sieť pred zrakmi okrídlencov! 18 Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy, sami si nastavujú kosílku. 19 Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku; (chamtivosť) ho pripravuje o život. Múdrosť napomína
20 Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas, 21 na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša: 22 "Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?! 23 Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady! 24 Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala, a nik si nevšímal, 25 a (pretože) ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie, 26 ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí, 27 keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, (keď úzkosť na vás doľahne a súženie). 28 Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma. 29 Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom, 30 o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním, 31 nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov. 32 Veď odvrat nerozumných je ich smrť a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba. 33 Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne a pokojne (si žije), bez strachu, že sa mu zle (povodí)."