Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

40. kapitola

Vzdávanie vďaky a prosba o pomoc

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Čakal som, čakal na Pána a on sa ku mne sklonil. 3 Vyslyšal môj nárek a vytiahol ma z jamy hrôzy, z bahnitého kalu. Nohy mi postavil na skalu a kroky mi upevnil. 4 Do úst mi vložil pieseň novú, chválospev nášmu Bohu. Mnohí to uvidia a bázeň ich naplní a budú dúfať v Pána. 5 Blažený človek, čo v Pána skladá dôveru a nevšíma si pyšných ani náchylných klamať. 6 Veľa zázrakov si urobil, Pane, Bože môj; a v tvojich zámeroch s nami kto sa ti vyrovná? Aj keby som ich chcel rozhlásiť a vyrozprávať všetky, toľko ich je, že sa nedajú spočítať. 7 Obety a dary si nepraješ, lež uši si mi otvoril. Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia, 8 preto som povedal: "Hľa, prichádzam. Vo zvitku knihy je napísané o mne, 9 že mám plniť tvoju vôľu. A to chcem, Bože môj, hlboko v srdci mám tvoj zákon." 10 Ohlasujem tvoju spravodlivosť vo veľkom zhromaždení; svojim perám hovoriť nebránim, Pane, ty to vieš. 11 Tvoju spravodlivosť si v srdci neskrývam, rozprávam o tvojej vernosti a o tvojej spáse. Neskrývam tvoju milosť a pravdu pred veľkým zhromaždením. 12 Ale ty, Pane, neodnímaj mi svoje milosrdenstvo, tvoja milosť a tvoja pravda nech mi vždy pomáhajú. 13 Zo všetkých strán sa na mňa kopia nespočetné pohromy, opantalo ma toľko hriechov, že nemám o nich prehľadu. A je ich viac, než mám vlasov na hlave, až mi z toho srdce zamiera. 14 Pane, ráč ma zachrániť, príď mi čím skôr na pomoc. 15 Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo mi číhajú na život a čo mi ho chcú zničiť. Nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle. 16 Nech zmeravejú hanbou tí, čo mi hovoria: "Tak mu treba!" 17 No nech jasajú a nech sa v tebe tešia všetci, čo ťa hľadajú. A tí, čo túžia po tvojej pomoci, nech stále hovoria: :"Nech je zvelebený Pán!" 18 Ja som síce biedny a úbohý, no Pán sa stará o mňa. Ty si moja pomoc a môj osloboditeľ, Bože môj, nemeškaj.