39. kapitola
ŽALM 39 (38)
Prosby chorého
1Zbormajstrovi. Jedutunovi. Dávidov žalm.2Povedal som: „Budem dávať pozorna svoje správanie,aby som nezhrešil jazykom.K svojim ústam postavím stráž,dokiaľ je hriešnik predo mnou.“3Ako nemý som zatíchol a zamĺkol,šťastia zbavený,bolesť sa mi však znova ozvala.4Srdce sa mi rozpálilo v hrudia pri rozjímaní vzplanulvo mne oheň.5A môj jazyk preriekol:„Daj mi poznať, Pane, môj konieci aký je ešte počet mojich dní;nech si uvedomím,aký je krátky môj život.“6Hľa, na pár piadí si mi dní namerala dĺžka môjho žitia je ako nič predtebou.Veru, len zdaním je bytie človeka,7každý sa mihne ako vidina.Naozaj len nadarmo sa pachtía lopotí, poklady zháňa, hoc nevie,kto ich zoberie.8A teraz, Pane, ešte čo mám čakať?Ty si moja nádej.9Zo všetkých mojich neprávostí mavysloboď a nevystav ma hlupákovina posmech.10Onemel som, neotvorím ústa,lebo si to ty urobil.11Odním odo mňa svoje tresty,bo hyniem pod úderom tvojej ruky.12Trestami za hriechy naprávaščloveka. Ako moľ ničíš, čo mánajcennejšie; veru, každý človekje len márna vidina.13Pane, vyslyš moju modlitbu,nakloň sluch k môjmu volaniu.Nebuď mlčanlivý k mojim slzavýmnárekom; veď u teba som iba hosť,len pútnik, ako všetci moji otcovia.14Odvráť odo mňa svoj prísnypohľad, aby som pookrial, skôr nežodídem a než ma viac nebude.