36. kapitola
Hriešnikova zloba a Božia dobrota
1 Zbormajstrovi. Od Dávida, Pánovho služobníka. 2 Neprávosť našepkáva hriešnikovi v hĺbke jeho srdca; pred jeho očami nieto bázne Božej. 3 Sám sebe lichotí do vlastných očí, aby nemusel poznať svoju neprávosť a zanevrieť na ňu. 4 Slová jeho úst sú neprávosť a klam; prestal už myslieť rozvážne a robiť dobre. 5 Na svojom lôžku premýšľa o neprávosti, dáva sa na cesty nedobré, nijakej zloby sa neštíti. 6 Pane, tvoje milosrdenstvo siaha po nebesia a tvoja vernosť až k oblakom. 7 Tvoja spravodlivosť je ako Božie výšiny, tvoje súdy ako morská hlbina: ty, Pane, ľuďom i zveri pomáhaš. 8 Bože, aké vzácne je tvoje milosrdenstvo! Ľudia sa utiekajú do tône tvojich krídel. 9 Opájajú sa blahobytom tvojho domu a pijú z potoka tvojich rozkoší. 10 Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uvidíme svetlo. 11 Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú, a spravodlivosť tým, čo majú srdce úprimné. 12 Nech ma nezasiahne noha pyšného, nech mnou nepohne ruka hriešnika. 13 Hľa, padli tí, čo páchali neprávosť, zrútili sa a viac nevstanú.