35. kapitola
Pán, záchranca prenasledovaných
1 Dávidov žalm. Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, napadni tých, čo mňa napádajú. 2 Vezmi zbroj a štít a vstaň mi na pomoc. 3 Zažeň sa kopijou a sekerou proti tým, čo ma prenasledujú. Povedz mojej duši: "Ja som tvoja spása." 4 Nech sa hanbia a červenajú tí, čo mi číhajú na život; nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle. 5 Nech sú ako prach pred vetrom a nech ich ženie Pánov anjel; 6 nech je ich cesta tmavá a klzká a Pánov anjel nech ich prenasleduje. 7 Lebo bez príčiny mi nastavili sieť, bez dôvodu mi vykopali jamu. 8 Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, nech sám padne do tej istej pohromy. 9 Lež moja duša bude plesať v Pánovi a bude sa tešiť z jeho pomoci. 10 Všetko vo mne bude hovoriť: "Pane, kto sa ti vyrovná? úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, chudáka a bedára pred lúpežníkmi." 11 Vystúpili kriví svedkovia a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia. 12 Za dobré sa mi odplácali zlým; som celkom opustený. 13 Keď oni boli chorí, ja som nosil rúcho kajúcne. Umŕtvoval som sa pôstom a v srdci som sa stále modlil. 14 Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať. 15 Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal. 16 Bez prestania ma trhali, dráždili ma, posmievali sa mi a zubami škrípali proti mne. 17 Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? Zachráň ma pred ich zlobou a pred levmi život môj. 18 Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení a chváliť uprostred zástupov. 19 Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami. 20 Lebo nehovoria, čo je na pokoj, ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme. 21 Naširoko rozďavujú ústa proti mne, hovoria: "Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme." 22 Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; Pane, nevzďaľuj sa odo mňa. 23 Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu. 24 Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, nech sa netešia nado mnou. 25 Nech si v srdci nehovoria: "Dobre, ako sme si želali." A nech nehovoria: "Zhltli sme ho." 26 Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo sa tešia z môjho nešťastia, nech hanba a potupa zaodeje tých, čo sa povyšujú nado mňa. 27 Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, a nech stále hovoria: "Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom." 28 Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti a bude ťa oslavovať deň čo deň.