Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

31. kapitola

Dôverná modlitba v súžení

1 Zbormajstrovi. Dávidov žalm.
2 Pane, v teba dúfam, nech nie som zahanbený naveky; vysloboď ma, veď si spravodlivý. 3 Nakloň ku mne svoj sluch, ponáhľaj sa a zachráň ma. Buď mi skalou útočišťa, opevneným hradom mojej spásy. 4 Veď ty si moja sila a moje útočište, pre svoje meno budeš ma viesť a opatrovať. 5 Vyvedieš ma z osídla, čo mi nastrojili, lebo ty si moja sila. 6 Do tvojich rúk porúčam svojho ducha; ty si ma vykúpil, Pane, Bože verný. 7 Nenávidíš tých, čo si ctia márne modly; ale ja dúfam v Pána. 8 Plesám a teším sa, že si milosrdný, lebo si zhliadol na moju poníženosť. Spoznal si tieseň mojej duše 9 a nevydal si ma do rúk nepriateľa: moje nohy si postavil na šíre priestranstvo. 10 Zmiluj sa, Bože, nado mnou, lebo som v súžení; od zármutku mi chabne oko, duša i vnútro moje. 11 Život sa mi v strastiach míňa a roky v nárekoch. Biedny som a slabnem a chradnú mi kosti. 12 Všetci moji nepriatelia mnou opovrhujú, susedom som na posmech a svojim známym som postrachom. Tí, čo ma vidia na ulici, utekajú predo mnou. 13 Vytrácam sa z ich pamäti ako mŕtvy, som sťa odhodená nádoba. 14 Veru čujem, ako ma mnohí hania: hrôza zo všetkých strán. Spolčujú sa proti mne a radia sa o tom, ako ma zabiť. 15 Ja sa však spolieham na teba, Pane, a hovorím: "Ty si môj Boh, 16 v tvojich rukách je môj osud." Vytrhni ma z rúk mojich nepriateľov a prenasledovateľov. 17 Rozjasni svoju tvár nad svojím sluhom a zachráň ma vo svojom milosrdenstve. 18 Pane, nech nie som zahanbený, veď vzývam teba; nech sa hanbia bezbožní a nech zmĺknu v podsvetí. 19 Nech onemejú pery úlisné, ktoré hovoria proti spravodlivému bezočivosti v pýche a v pohŕdaní. 20 Pane, tvoja dobrota je taká nesmierna, a vyhradil si ju bohabojným. Preukazuješ ju tým, čo v teba dúfajú, pred zrakom ľudí. 21 Záclonou svojej tváre ich kryješ pred zúrivosťou ľudu. V stánku ich chrániš pred svárlivými jazykmi. 22 Pane, buď zvelebený, že si mi preukázal milosrdenstvo v opevnenom meste. 23 Už som si v strachu hovoril: "Odvrhnutý som spred tvojich očí." No ty si vyslyšal moju hlasitú modlitbu, keď som volal k tebe. 24 Milujte Pána, všetci jeho svätí. Pán verných chráni, ale plnou mierou odpláca tým, čo si počínajú pyšne. 25 Vzmužte sa a majte srdce statočné, vy všetci, čo dúfate v Pána.