21. kapitola
Ako treba vyhýbať hriechu
1 Synu, zhrešil si? - nerob to viac! - ale odpros aj za predošlé viny, aby ti ich odpustili. 2 Ako pred jedovatým hadom, tak utekaj pred hriechom, lebo ak sa k nemu priblížiš, privinie ťa k sebe. 3 Jeho zuby sú ako zuby levov: ktoré zabíjajú duše ľudí. 4 Každá neprávosť (ničí) ako dvojsečný meč: no na jeho ranu lieku niet. 5 Násilie a neprávosti ničia majetok: i dom, čo by bol aj veľmi bohatý, zničí pýcha: tak aj bohatstvo pyšného úplne spustne. 6 Prosba z úst biedneho prenikne k Božím ušiam a rozsudok mu rýchlo príde na pomoc. 7 Kto neprijíma rád pokarhanie, tam je stopa hriešnika, ale kto sa bojí Boha, srdcom sa obráti. 8 Už zďaleka možno poznať hrdinu smelého jazyka: rozumný vie, že by mu mohol zaviniť pád. 9 Kto si buduje dom na cudzí náklad, podobá sa tomu, kto si zbiera kameň na zimu. 10 Množstvo hriešnikov je ako nahromadená kúdeľ, ich koniec bude ohnivý plameň. 11 Cesta hriešnikov je vydláždená kameňom: no na konci na nich čakajú: podsvetie, tmy a tresty. Jedine o spravodlivosť treba dbať, hriešnikov nenasledovať!
12 Kto chce zachovávať zákon, vniká do jeho zmyslu. 13 Vrcholným plodom bázne pred Bohom je múdrosť a rozumnosť. 14 Nemožno vzdelávať toho, kto nechce byť múdry v dobrom. 15 Je aj múdrosť, ktorá má v sebe hojne zla: niet však rozumnosti tam, kde je trpké (násilie). 16 Vedomosti múdreho sa šíria ako povodeň a jeho rada je stále ako živý prameň. 17 Srdce pochabého je ako rozbitá nádoba, nijakú múdrosť neudrží v sebe. 18 Akékoľvek rozumné slovo počuje vzdelanec, pochváli ho a ďalšie pridá k nemu; ak ho počuje spustlý človek, neľúbi sa mu a odhodí ho za svoj chrbát. 19 Rozhovor s pochabým - to je ako bremeno pre pocestného, na ústach rozumného možno nájsť pôvab. 20 V zhromaždení žiadajú si (počuť) ústa múdreho a o jeho slovách budú uvažovať v srdci. 21 Múdrosť je pre pochabého ako zbúraný dom: a čo vie nerozumný, je reč bez zmyslu. 22 Čím sú putá pre nohy, tým je náuka pre pochabého, pôsobí ako ručné okovy, vložené na jeho pravú ruku. 23 Pochabý pri smiechu zosilňuje hlas; ale múdry sa sotva potichu usmieva. 24 Náuka je múdremu zlatou ozdobou, akoby bola náramkom na pravej ruke. 25 Noha pochabého ľahko (vkročí) do domu blížneho: ale skúsený človek príde do rozpakov pred mocným vladárom. 26 Pochabý oknom nazerá do domu, no kto je dobre vychovaný, ostáva stáť vonku. 27 Pochabosť je načúvať pri dverách, lebo múdreho trápi, ak niekoho hania. 28 Pery nemúdrych hovoria o pochabostiach, kým múdri kladú svoje slová na vážky. 29 Pochabí nosia srdce na ústach, no múdri majú v srdci svoje ústa. 30 Keď bezbožný zlorečí satanovi, akoby zlorečil sebe samému. 31 Klebetár poškvrňuje seba samého, preto ho každý nenávidí; nenávidený je aj ten, kto s ním spolu drží: len mlčanlivý a múdry muž si získa úctu.