20. kapitola
1 O koľko lepšie je napomínať, ako hnevať sa: neprerušuj odprosovanie toho, čo priznáva sa (k vine). 2 (Ako môže) chlipnosť eunucha zbaviť devu panenstva, 3 tak (robí) aj ten, kto koná násilne nespravodlivý súd. 4 O koľko lepšie je, ak napomenutý javí ľútosť! Tak unikneš dobrovoľnému hriechu. 5 Niekto mlčí, a predsa ho majú za múdreho: no nenávidia toho, kto premnoho hovorí. 6 Niekto mlčí, lebo nevie nič múdreho povedať, iný zasa mlčí, lebo vie, kedy je príhodný čas. 7 Múdry človek mlčí až do (príhodného) času: ale chvastúň a pochabý nestoja o (príhodný) čas. 8 Kto má mnoho rečí, škodí sebe samému: kto si neoprávnene prisvojuje moc, je nenávidený. 9 Nemúdremu slúži úspech za nešťastie, ak niečo nájde, je mu to na škodu. 10 Môže byť taký dar, ktorý nič neosoží: a je aj taký dar, ktorý treba dvojnásobne splácať. 11 Uponíženie je na slávu: iný zasa z uponíženia dvíha hlavu. 12 Niekto vie mnoho nakúpiť za malý peniaz, ale zaplatí to sedemnásobne. 13 Múdry sa pre svoju reč stáva obľúbeným: no láskavosti pochabých sú ako vyliata voda. 14 Z daru od nemúdreho ti nekynie osoh: lebo jeho oči sú sedemnásobné. 15 Málo dáva, ale mnoho ti napočíta: ak otvorí ústa, vrhá oheň. 16 Niekto ti dnes požičia, ale zajtra už pýta späť: odporný je každý taký človek. 17 Pochabý nemá priateľa, ani niet radosti z jeho bohatstva. 18 Ktorí požívajú jeho chlieb, sú falošného jazyka; ako často a ako veľmi sa mu smejú! 19 Lebo neudeľuje s úprimnou mysľou, čo každému patrí: ako potom to, čo ani nenáleží. 20 Keď sa potkne jazyk falošný, ako keby niekto padol na podlahe: tak rýchlo príde aj pád hriešnikov. 21 Nevľúdny človek je ako prázdna povedačka: pochabí ju majú ustavične na ústach. 22 Aj múdru náuku zamietajú, ak vychádza z úst pochabého: lebo ju neprednesie v príhodný čas. 23 Niekomu nedostatok nedovolí zhrešiť, ale dráždi ho to, aj keď je pokojný. 24 Niekto zmárni seba od hanby, ale zmárni sa pre ohľad na nemúdru osobu: teda zmárni sa z ľudského ohľadu. 25 Niekto urobí sľub priateľovi zo studu a bez potreby má v ňom nepriateľa. 26 Ničomná potupa pre každého je luhať, a v ústach neukáznených je to ustavičný (zjav). 27 Radšej zlodeja ako človeka, čo ustavične luhá: i keď oboch čaká večná záhuba. 28 Mravy takých, čo luhajú, nezažijú cti, ich hanba ostane s nimi bez prestania. Aký úžitok prináša múdrosť
29 Múdry slovom priťahuje na seba (pozornosť) a rozumný nájde obľubu u veľmožov. 30 Kto obrába svoju roľu, do výšky kladie stoh z jej plodín; kto si počína spravodlivo, povyšuje seba samého: kto sa však chce ľúbiť veľmožom, vyhýba neprávosti. 31 Odmeny a dary zaslepia oči sudcom, sú ako nemota v ústach, ktorá im zabraňuje karhať. 32 Skrytá múdrosť a neviditeľný poklad: akýže je úžitok z obidvoch? 33 Lepšie je na tom, kto skrýva svoju nemúdrosť, ako ten, kto ukryje svoju múdrosť.