20. kapitola
1O koľko lepšie je napomínať,ako hnevať sa: neprerušujodprosovanie toho,čo priznáva sa (k vine).2(Ako môže) chlipnosť eunuchazbaviť devu panenstva,3tak (robí) aj ten, kto koná násilnenespravodlivý súd.4O koľko lepšie je,ak napomenutý javí ľútosť!Tak unikneš dobrovoľnému hriechu.5Niekto mlčí, a predsa ho majú zamúdreho: no nenávidia toho,kto premnoho hovorí.6Niekto mlčí, lebo nevienič múdreho povedať,iný zasa mlčí, lebo vie,kedy je príhodný čas.7Múdry človek mlčí aždo (príhodného) času: ale chvastúňa pochabý nestoja o (príhodný) čas.8Kto má mnoho rečí,škodí sebe samému:kto si neoprávnene prisvojuje moc,je nenávidený.9Nemúdremu slúži úspechza nešťastie, ak niečo nájde,je mu to na škodu.10Môže byť taký dar, ktorý nič neosoží:a je aj taký dar, ktorý trebadvojnásobne splácať.11Uponíženie je na slávu:iný zasa z uponíženia dvíha hlavu.12Niekto vie mnoho nakúpiť za malýpeniaz, ale zaplatí to sedemnásobne.13Múdry sa pre svoju reč stávaobľúbeným: no láskavostipochabých sú ako vyliata voda.14Z daru od nemúdreho ti nekynieosoh: lebo jeho oči sú sedemnásobné.15Málo dáva, ale mnoho ti napočíta:ak otvorí ústa, vrhá oheň.16Niekto ti dnes požičia,ale zajtra už pýta späť:odporný je každý taký človek.17Pochabý nemá priateľa,ani niet radosti z jeho bohatstva.18Ktorí požívajú jeho chlieb,sú falošného jazyka;ako často a ako veľmi sa mu smejú!19Lebo neudeľuje s úprimnoumysľou, čo každému patrí:ako potom to, čo ani nenáleží.20Keď sa potkne jazyk falošný,ako keby niekto padol na podlahe:tak rýchlo príde aj pád hriešnikov.21Nevľúdny človek je ako prázdnapovedačka: pochabí ju majúustavične na ústach.22Aj múdru náuku zamietajú,ak vychádza z úst pochabého:lebo ju neprednesie v príhodný čas.23Niekomu nedostatok nedovolízhrešiť, ale dráždi ho to,aj keď je pokojný.24Niekto zmárni seba od hanby,ale zmárni sa pre ohľadna nemúdru osobu:teda zmárni sa z ľudského ohľadu.25Niekto urobí sľub priateľovi zo studua bez potreby má v ňom nepriateľa.26Ničomná potupa pre každéhoje luhať, a v ústach neukáznenýchje to ustavičný (zjav).27Radšej zlodeja ako človeka,čo ustavične luhá:i keď oboch čaká večná záhuba.28Mravy takých, čo luhajú,nezažijú cti, ich hanba ostanes nimi bez prestania.AKÝ ÚŽITOK PRINÁŠA MÚDROSŤ
29Múdry slovom priťahujena seba (pozornosť)a rozumný nájde obľubuu veľmožov.30Kto obrába svoju roľu,do výšky kladie stoh z jej plodín;kto si počína spravodlivo,povyšuje seba samého:kto sa však chce ľúbiť veľmožom,vyhýba neprávosti.31Odmeny a dary zaslepia oči sudcom,sú ako nemota v ústach,ktorá im zabraňuje karhať.32Skrytá múdrosť a neviditeľnýpoklad: akýže je úžitok z obidvoch?33Lepšie je na tom, kto skrýva svojunemúdrosť, ako ten,kto ukryje svoju múdrosť.