18. kapitola
Treba sa obrátiť k veľkému a milosrdnému Bohu!
1 Všetko spolu stvoril ten, ktorý večne žije. Boh jediný je spravodlivý a nepremožiteľný vladár. 2 Kto by stačil vypočítať jeho diela? 3 Kto preskúma jeho veľkolepé činy? 4 Ktože by vedel vyjadriť silu jeho mohutnosti? Alebo kto sa podujme vyrozprávať jeho milosrdenstvá? 5 Nič z toho nemôže ubrať ani pridať, ani len vyskúmať Božie veľkolepé diela. 6 Keby už človek končil, vtedy vlastne začína, a keby prestal, zmätie sa. 7 Načo je človek, aký je z neho osoh, čo má na sebe dobré a čo zasa zlé? 8 Počet ľudských dní je najvýš sto rokov, oproti vodám mora treba ich pokladať za kvapku: a ako zrnko piesku - také malé sú jeho roky oproti dňu večnosti. 9 Preto je Boh trpezlivý s nimi a zosiela na nich svoje hojné zľutovanie. 10 Vidí, že je zlé, čo si zaumienili v srdci, a pozná, aké biedne je ich úplné zničenie. 11 Preto im prejavuje svoje plné zľutovanie a ukazuje im cestu k spravodlivosti. 12 Človek sa vie zľutovať nad svojím blížnym: no Božie milosrdenstvo je pre všetkých ľudí. 13 Ten, ktorý má také milosrdenstvo, poučuje a vodí ako pastier svoje stádo. 14 Zľutoval sa nad tými, čo prijímajú náuku o Zľutovníkovi a horlivo sa riadia jeho ustanoveniami. Rady, ako si treba počínať pri styku s ľuďmi
15 Synu, k dobrému skutku nepridávaj výčitku a ani k jedinému daru nepridávaj zlé slovo, čo sužuje. 16 Či rosa neuľavuje horúčosť? Tak aj vľúdne slovo je časom lepšie ako dar. 17 Hľa, či nie je slovo lepšie ako sám dar? Ale koho majú za dobrotivého, nech má obidvoje! 18 Pochabý ostro nadáva: a dary nevľúdneho zožierajú oči. 19 Prv, ako by ťa súdili, rob si zásluhu, a tak sa uč prv, ako by si mal hovoriť. 20 Užívaj liek pred chorobou, skúmaj sa pred svojím súdom a pred Bohom nájdeš zľutovanie. 21 Predtým, ako by si ochorel, sa upokor, a keď si slabý, ukáž, že si sa obrátil. 22 Nestrp, aby ti niečo prekážalo v stálej modlitbe, ani sa nehanbi opravovať seba až do smrti! 23 Pred modlitbou si priprav ducha, nepočínaj si tak, ako kto pokúša Boha. 24 Pamätaj na (Boží) hnev v deň pominutia a na čas odvety, keď sa od teba odvráti (Božia) tvár. 25 Pamätaj na chudobu, ak máš hojnosť, a na nedostatky chudoby, ak oplývaš bohatstvom. 26 Čas sa môže zmeniť od rána do večera a pred Božími očami to všetko chytro beží. 27 Múdry je opatrný pri všetkom počínaní, ak zavládne hriešnosť, varuje sa nečinnosti. 28 Kto je prehnaný, pozná múdrosť a zvelebuje každého, kto ju nájde. 29 Kto je rozvážny v reči, múdro si počína: takí poznajú, čo je pravda a spravodlivosť, a chrlia zo seba napomenutia a spravodlivé (rady). Treba sa vzoprieť náruživostiam!
30 Nežeň sa za náruživosťou, ale odvráť sa od svojej (hriešnej) vôle. 31 Ak vyhovieš svojim náruživostiam, bude to na radosť tvojim nepriateľom. 32 Nehľadaj zábavu v hlučnej spoločnosti pri svojej chudobe, lebo takí ich ustavične až opreteky usporadúvajú. 33 Neožobračuj sa, ak by si sa im chcel rovnať za požičaný peniaz, ak vo svojom vrecku nemáš ničoho: lebo tak by si bol nenávideniahodným (nepriateľom) svojho života.