17. kapitola
Boh so zvláštnou starostlivosťou stvoril človeka
1 Boh stvoril človeka zo zeme a stvoril ho podľa svojho obrazu. 2 A zasa ho prinavráti do nej, ale - ako je sám mocný - vyzbrojil ho silou. 3 Udelil mu (obmedzený) počet dní a veku, ale dal mu zasa moc nad všetkým, čo je na zemi. 4 Každému stvoreniu vložil strach pred ním, aby bol pánom nad zverou a vtáctvom. 5 Z neho stvoril pomocnicu jemu podobnú: dal im (slobodnú) vôľu, reč, oči a uši, ako aj srdce na myslenie; tak ich naplnil múdrou rozumnosťou. 6 Stvoril v nich rozumného ducha, rozumom im naplnil srdce, naznačil im, čo je dobré a čo zlé. 7 Svoje oko im vložil do srdca, aby im ukázal veľkosť svojich diel. 8 Aby chválili (jeho) posvätné meno: aby sa honosili jeho podivnými činmi a zvestovali veľkoleposť jeho diel. 9 Okrem toho im dal náuku a zákon života im dal do dedičstva. 10 Uzavrel s nimi večnú zmluvu a oznámil im svoje spravodlivé ustanovenia. 11 Ich oči videli jeho veľkolepú slávu, ich uši počuli jeho velebný hlas, keď im prikazoval: "Varujte sa neprávosti!" 12 A dal všetkým prikázania o blížnom. 13 Ich cesty sú mu vždy známe, nie sú ukryté pred jeho očami. 14 V každom národe ustanovil správcov: 15 no Izrael sa stal očividne Božím podielom. 16 Všetky ich činy sú Bohu (zjavné) ako slnko: jeho oči bez prestania dozerajú na ich počínanie. 17 Nie sú mu skryté ustanovenia (zákona) pri ich neprávosti, lebo o všetkých neprávostiach má Boh vedomosť. 18 Almužna každého ostáva akoby pečať u neho, ako zrenicu chráni zásluhu každého. 19 Keď potom povstane (na súd), odplácať bude odplatou každému jednému osobitne na jeho hlavu a (niektorých) navráti do najhlbších častí zeme. 20 Kajúcnikom však umožní cestu k spravodlivosti, klesajúcich posilňuje k vytrvalosti a určuje im spravodlivý podiel. Pokánie je potrebné
21 Obráť sa k Pánovi a zanechaj svoje hriechy: 22 modli sa pred tvárou Pána a menej klesaj. 23 Vráť sa k Pánovi a odvráť sa od svojej neprávosti a maj vo veľkej nenávisti, čo je ohavné; 24 poznávaj Božie spravodlivé ustanovenia, vytrvaj v úlohe, ktorá ti je určená, a (buď stály) v modlitbe k najvyššiemu Bohu! 25 Počínaj si tak, ako žije sväté pokolenie, riaď sa podľa tých, ktorí zaživa zvelebujú Boha. 26 Nezostávaj v blude bezbožníkov, pred smrťou zvelebuj (Boha)! Kto zomrel - je akoby nič - nie je schopný zvelebovať ho. 27 Kým žiješ, môžeš zvelebovať (Boha), kým si živý a zdravý, zvelebuj ho! Vtedy máš chváliť Boha a honosiť sa jeho milosrdenstvom. 28 Ó, aké veľké je milosrdenstvo Pána a jeho zľutovanie nad tými, ktorí sa obrátia k nemu! 29 Lebo všetko nevystane od ľudí, keďže syn človeka nie je ani nesmrteľný a mávajú svoje zaľúbenie v márnej zlosti. 30 Či je niečo jasnejšie nad slnko? - Časom sa aj ono zatmie. A tak, či je niečo ničomnejšie nad to, čo si vymyslí telo a krv? Ale stihne ho za to trest! 31 On sleduje vojsko vysokého neba: no všetci ľudia sú iba zem a popol.