16. kapitola
Odplata za hriechy
1 Neteš sa z početných synov, ak sú bezbožní, ani radosti z nich nemaj, ak im chýba bázeň pred Bohom. 2 Neskladaj svoju dôveru na ich život, ani nehľaď (s úľubou) na ich námahy. 3 Lebo je lepší jediný bohabojný syn ako tisíc (iných) bezbožných. 4 Ba lepšie je zomrieť bez detí, ako zanechať po sebe zlosynov. 5 Jediný rozumný muž upevní obyvateľov vlasti, (ale) pokolenie bezbožníkov spustne. 6 Mnoho takých (prípadov) som videl na vlastné oči, no moje ucho počulo aj silnejšie prípady. 7 Oheň vzplanie v kruhu tých, čo pášu hriech, a v národe, ktorý neverí, rozplamení sa (Boží) hnev. 8 Pradávni obri nemohli (ho) uprosiť za svoje hriechy, vyšli navnivoč, ktorí sa spoliehali na svoju udatnosť. 9 Neušetril ani tých, ktorí dali príbytok Lotovi, zošklivil si ich pre ich pyšnú reč. 10 Nezľutoval sa nad nimi, ale zahubil celý rod, lebo sa vystatoval svojimi hriechmi. 11 A tak (strestal) aj šesťstotisíc pešieho ľudu, ktorý mal rovnako zatvrdnuté srdce: keby bol býval len jediný z nich nepoddajný, bol by to div, keby bol ostal bez trestu. 12 Lebo milosrdenstvo a hnev je u neho. Mocne však pôsobí odprosenie, aj keď uplatňuje svoj hnev: 13 ako vie byť milosrdný, tak vie aj trestať; každému nasúdi podľa zásluhy. 14 Hriešnika nenechá uniknúť s jeho korisťou, ani nemešká, ak spravodlivý utrpenie znáša. 15 Každý dobrý čin pripraví miesto každému jednému podľa záslužnosti jeho skutkov (a podľa toho, kto ako chápal svoju životnú púť). 16 Nehovor si: "Ukryjem sa pred Bohom, veď ktože pamätá na mňa na nebi? 17 Vo veľkom zástupe ma nikto nerozozná: veď čože som ja v takom nezmernom stvorení?" 18 Hľa, nebo, to najvyššie nebo, prehlboké (more), celá zem a všetko, čo tam žije, chveje sa (strachom) pred ním, 19 či sú to vrchy, kopce alebo aj samy základy zeme: rovnako sa trasú hrôzou, keď Boh na ne zhliadne. 20 Srdce ostáva nechápavé uprostred toho všetkého: no on pozná všetky srdcia. 21 Veď ktože rozumie jeho cestám? - Kto (chápe) víchricu, ktorú ľudské oko ani nevidí? 22 Lebo väčšina jeho diel je nám skrytá: alebo kto môže vyrozprávať jeho spravodlivé činy? Ktože na ne čaká? Mnohí stoja ďaleko od toho, čo ustanovil, ale až príde dokončenie, všetci pôjdu na skúšku. 23 Kto má srdce zakrpatené, myslí na pominuteľné veci: každý, kto je nemúdry a zblúdený, myslí pochabo. Rady pre každého, kto chce patriť Bohu
24 Synu, počuj ma a priúčaj sa múdrej náuke a (celým) svojím srdcom pozoruj moje slová! 25 Budem ti vykladať dobre uváženú náuku a pokúsim sa rozpovedať ti, v čom je múdrosť. A tak pozoruj svojím srdcom moje slová, správne ti rozpoviem, aké sú sily ducha, ktoré Boh na počiatku vložil do svojich diel, a verne ti vyrozprávam, čo treba o ňom vedieť. 26 Na Boží rozkaz povstali jeho diela od počiatku a od ich stvorenia im vyhradil rozličné sídlo, ako aj ich vznik (určil) podľa ich rodu. 27 Naveky skvele ustanovil ich činnosť: nevedia o hlade ani o únave, ani neprestanú konať svoju úlohu. 28 Ani jediné dielo nebude nikdy na prekážku inému dielu. 29 Nebuď neposlušný jeho rozkazom! 30 Potom zhliadol Boh na zem a naplnil ju svojimi darmi. 31 Pokryl jej povrch všemožnými živočíchmi, ktoré sa majú zasa vrátiť do (zeme).