7. kapitola
1 Zachovaj moje slová, syn môj, a moje prikázania si uchovaj! 2 Zachovávaj moje príkazy a budeš žiť a moje naučenie ako svoju očnú zrenicu! 3 Priviaž si ich na prsty, napíš ich na tabuľu svojho srdca! 4 Povedz múdrosti: "Ty si moja sestra" a dôvernicou volaj rozumnosť, 5 aby ťa zachránila od manželky blížneho, od cudzinky, čo zalieča sa líškavými rečami. 6 Keď som (tak) oknom svojho domu (pozeral), vyzeral spoza mriežky svojho obloka 7 a zahľadel som sa na neskúsených, videl som medzi synmi mladíka, čo rozum potratil. 8 Poza roh išiel ulicou a vykračoval po ceste k jej domovu 9 na mrku, keď sa nachyľoval deň, keď spúšťala sa noc a (hustla) tma. 10 Zrazu mu akási žena vyšla v ústrety v odedzi smilnice a s potmehúdskym zámerom; 11 náruživosť ňou zmietala a (bola) opovážlivá, jej nohy nemali v jej dome spočinku. 12 Hneď bola na ulici a hneď na námestí a striehla poza každý roh. 13 I dolapila ho a vtlačila mu bozk, tvár sa jej nezapýrila, keď povedala mu: 14 "Pokojné obety som bola podlžná, v dnešný deň som svoje sľuby splnila. 15 Preto som ti vyšla v ústrety v túžbe vidieť ťa a nájsť. 16 Tkanicami som povystužovala svoje ležadlo, pestrofarebným plátnom egyptským. 17 Napustila som myrhou svoju postieľku, aloou a škoricou. 18 Poď, spíjajme sa ľúbosťou až do rána, vychutnávajme samopaš! 19 Veď muža doma niet, vybral sa na ďalekú púť. 20 Vrecúško s peniazmi vzal so sebou, vráti sa domov až v deň splnu mesiaca." 21 Naklonila ho mnohým prehováraním, zviedla ho lichôtkami svojich pier. 22 Šiel za ňou, pochábeľ, ako vôl, keď ho vedú na jatku, a ako jeleň, čo sa zapletáva do puta, 23 kým pečeň prevŕta mu šíp, ako keď vták sa rúti do slučky a nevie, že mu ide o život. 24 Nuž teda, syn môj, počúvajže ma a všímaj si slov mojich úst: 25 Nech sa ti srdce na cesty k nej nekloní, nezatúlaj sa na jej chodníky! 26 Lebo je množstvo zabitých, čo zrazila, a veľký počet tých, čo bez výnimky zmárnila. 27 Jej dom je cesta do pekla, čo zvádza dolu do komôr, kde býva smrť.