31. kapitola
Naučenia kráľa Lamuela
1Naučenia Lamuela, kráľaMassy, ktorým ho naučilajeho matka.NAUČENIA
2Čo, syn môj, čože,syn môjho života, čo (ti),syn mojich sľubov, (povedať)?3Nedávaj svoju (mužskú) silu ženám(záletným)a svoju ľúbosť (tým, čo vedia)kráľov zahubiť.4Nesluší kráľom, Lamuel,(nesluší kráľom) víno piťa panovníkom túžiť za nápojomopojným.5Veď ináč pri popíjaní (by mohli)zabudnúť na zákon a poprekrúcaťprávo všetkých bedárov.6Dávajte chudákovi nápoj opojnýa víno ľuďom skleslým na mysli,7nech sa napijea zabudne na svoju veľkú chudobua nech už ďalejnespomína na svoj trud!8Otváraj svoje ústa za zmĺknutéhov pravote všetkých ponechaných(na seba)!9Otváraj svoje ústa, spravodlivo súďa zastávaj sa práva (človeka)biedneho a chudobného!ZLATÁ ABECEDA O DOBREJ ŽENE
(Alef)
10Ach, ktože nájde ženu dobrú?Jej cena je nad perly.(Bet)
11Bezpečnosť nachodí srdce jej mužav nej, bo núdze o zisk niet.(Gimel)
12Gazduje mu dobre, a nie zlepo všetky dni svojho života.(Dalet)
13Dbá veľmi o vlnu a o ľana radostne jej ide práca od ruky.(He)
14Hľa, podobá sa lodiam kupeckým:zďaleka dováža si výživu.(Vau)
15Veď vstáva ešte za nocia rozdeľuje pokrm svojej čeľadia prácu svojim dievčatám.(Zain)
16Zobzrie sa za poľom a (hneď)ho kupuje, vinicu vysádzazo zárobku svojich rúk.(Chet)
17Chrabrosťou si prepasuje bedráa zosilňuje svoje ramená.(Tet)
18Tu sladko zakúša, aké dobré je jejpodnikanie, nezhasína jej svetloza noci.(Jod)
19Jej ruky siahajú po praslici,prstami drží vreteno.(Kaf)
20Kde bedár, tam svoju ruku otváraa k chudákovi ruky vystiera.(Lamed)
21Ľakať sa neľaká, čo s čeľaďou,keď (príde) sneh,bo všetka jej čeľaď má po dvochoblekoch.(Mem)
22Má narobené prikrývadlá pre seba,batist a purpur sú jej odevom.(Nun)
23Navôkol povestný je jej mužpri bránach na zasadaniachso starcami krajiny.(Samech)
24Speňažuje tiež jemné šatstvo,ktoré vyrába,a kupcom odpredáva opasky.(Ajin)
25Ako jej svedčia moca krása za odev,tak s úsmevom sa dívana budúci deň.(Pe)
26Prehovoria jej ústa s múdrosťou,láskavé slová sú na jej jazyku.(Çade)
27Sleduje priebeh všetkej prácepo domea nejedáva z chleba záhaľčivého.(Qof)
28Keď prehovoria jej synovia,dobrorečia jeja jej manžel zahŕňa ju pochvalou:(Reš)
29„Rúče sa namáhalo veľa žien,lež ty si ich všetky predstihla.“(Šin)
30Spanilosť je klam a krása –daromnosť;chválu si zasluhuje žena,čo sa bojí Pána.(Tau)
31(Tak teda) dožičte jej z ovociajej rúka nech jej skutky zvestujúv bránach jej chválu!