30. kapitola
1 Slová Agura, Jakeho syna z Massy. (Takto zneje) výrok (tohto) muža:Vyznanie
Ja trápil som sa, Bože, do vysilenia, do vysilenia som sa trápil, Bože, a som na konci. 2 Veď menej viem než (ktorýkoľvek) muž a nemám rozum ako iní ľudia, 3 nenaučil som sa múdrosti a nenadobudol som vedomosti o Najsvätejšom. 4 Kto vstúpil do neba a (zasa) zostúpil? Kto do svojho priehrštia vietor zozbieral? Kto zviazal vody do odevu? Ktože dal povstať všetkým zemským končinám? Ako sa menuje a ako sa volá jeho syn? Ak to vieš. 5 Každá Božia reč je rýdza, je štítom tým, čo dúfajú v neho. 6 Nepridávaj nič k jeho výrokom, aby ťa nestrestal a nedokázalo sa, že si luhárom. Prosba
7 Dve veci prosím od teba, neodopri mi (ich), pokým nezomriem: 8 Nepravdivosť a lživú reč (ráč) vzdialiť odo mňa! Nedávaj mi ani chudobu, ani bohatstvo, udeľ mi (vždy iba toľko, koľko) potrebujem na živobytie, 9 aby som sa nenasýtil (var) a nezaprel ťa a nepovedal: "Kto je Pán?", alebo neschudobnel (vari), a (tak) nekradol a nepotupil meno svojho Boha. Príslovia a výpovede
10 Nehanob sluhu pred jeho pánom, veď by ťa klial, a ty by si sa previnil. 11 Je pokolenie, ktoré kľaje svojho otca a svojej matke nedobrorečí. 12 Je pokolenie, ktoré je čisté podľa svojho názoru, hoci sa z neho nezmyl jeho hnus. 13 Je pokolenie, ktoré sa (na všetko) díva zvysoka a ktoré zdvíha brvy vozvysok. 14 Je pokolenie so zubmi (ako) paloše a s črenovými zubmi (sťaby) kosáky, by zosekalo biednych zo sveta a núdznych z povrchu zemského. 15 Pijavica má dvoje dcér (a ony hovoria): "Daj! Daj!" Tri (veci) sú, čo nedajú sa nasýtiť, a štyri, (ktoré nikdy) nepovedia: "Dosť!" 16 Podsvetie a lono ženy bezdetnej, zem, čo sa (nikdy) nenapije vody nadostač, a oheň, ktorý (nikdy) nehovorí: "Dosť!" 17 Oko, ktoré robí (z) otca posmešky, alebo zhŕda poslušnosťou voči materi, vyďobú na potoku havrany a zožerú ho supie mláďatá. 18 Tri (veci) sú mi podivné a štyri nepochopiteľné (vonkoncom): 19 Púť orla na nebeskej (oblohe), púť hada na skale, púť lode morskou šíravou a (napokon) púť muža k mladici. 20 Taká je aj cesta cudzoložnej ženy: Naje sa, a (potom) si poutiera ústa a povie: "Neurobila som nič zlé." 21 Pre troje (vecí) chvie sa zem a štvoro nemôže zniesť (nijako): 22 Pre raba, keď sa stane vladárom, pre chmuľa, keď má chleba dosýta, 23 pre neľúbenú (ženu), keď sa vydáva, a pre slúžku, čo zapudzuje svoju gazdinú. 24 (Je) štvoro drobných (tvorov) na zemi, a (pritom) sú múdre náramne: 25 Mravce sú malý národ, a predsa sa v lete zásobujú potravou. 26 Hvizdáky nie sú dáke mocné pokolenie, a (jednako) si zakladajú svoje sídla na skale. 27 Kobylky kráľa nemajú, a (predsa) všetky tiahnu rojom usporiadaným. 28 Jašteričku chytíš rukami, a (jednako) býva v kráľovských palácoch. 29 Traja sú, čo si rázne kráčajú, a štyria, ktorí chodia strmým (kročajom): 30 Lev, (ktorý je) najmocnejší medzi zvermi a nezvrtne sa spiatky pred nikým, 31 kôň, osedlaný (do boja), a cap; a kráľ, (keď ide) v čele svojho vojenského zástupu. 32 Či si už býval pochabý a vynášal si sa, alebo si rozvažoval: Ruku na ústa! 33 Veď úderom na mlieko vzniká maslo, úderom na nos vyrinie sa krv a úderom na hnev skrsá spor.