Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

15. kapitola

Múdrosť sa vypláca, pochabosť nivočí

1 Vľúdna odpoveď krotí hnev, urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.
2 Jazyk múdrych je pre vedomosť ozdobou, ale ústa bláznov chrlia bláznovstvá. 3 Na všetkých miestach (vidia) oči Pánove, čo pozerajú na dobrých i zlých. 4 Lahodnosť jazyka je stromom života, ale poraňuje dušu, keď je nerestný. 5 Blázon pohŕda otcovou disciplínou, lež ten, kto prijíma pokarhanie, správa sa rozumne. 6 V dome spravodlivého je veľká hojnosť, lež v príjmoch bezbožného je zmätok (nad zmätok). 7 Pery mudrcov rozsievajú vedomosť, no nie tak srdce pochábľov. 8 Obeta bezbožných je odporná Pánovi, modlitba spravodlivých je mu však pôžitkom. 9 Púť bezbožného príkri sa Pánovi, miluje však toho, kto nasleduje spravodlivosť. 10 Prísny trest (čaká) na toho, kto schádza (zo správneho) chodníka; zomrie, kto neľúbi, keď sa mu vyčíta. 11 Aj záhrobie a podsvetie sú (odhalené) pred Pánom, nuž, o čo viac srdcia ľudských synov!? 12 Posmievač nemá rád, keď sa mu robia výčitky, (a preto) sa nestýka s múdrymi. 13 Veselé srdce rozlieva jas po tvári, bolesť srdca však zarmucuje ducha. 14 Srdce rozumného sa zháňa za vedomosťou, lež ústa pochábľov sa vyžívajú v bláznovstve. 15 Smutné sú všetky dni bedára, lež (človek) jasnej mysle (má) vždy hodokvas. 16 Lepšie je (mať) málo a báť sa Pána, než veľký poklad, a s ním nepokoj. 17 Lepšia je zelenina za pokrm a láska popritom, ako vykŕmený vôl a pritom nenávisť. 18 Vznetlivý človek nieti roztržku, trpezlivý však škriepku chlácholí. 19 Cesta leňocha je sťaby tŕním zatarasená, lež chodník robotných je vysypávaný. 20 Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou, pochabý človek pohŕda však svojou materou. 21 Bláznovstvo je nerozumnému (človekovi) potechou, rozvážny muž však mieri rovno, (kam mu treba) ísť. 22 Vychodia nazmar plány, keď niet porady, daria sa však (tam, kde je) veľa poradcov. 23 Človek sa teší z (podarenej) odpovede svojich úst a slovo v pravý čas - oj, akéže je dobré! 24 Nahor (vedie) životná púť rozumného (človeka), aby sa vyhol dolu podsvetiu. 25 Pán zborí dom pyšných (ľudí), ale medzu vdovy upevní. 26 Podliakove plány sa príkria Pánovi, lež čisté reči (sú mu) príjemné. 27 Búra svoj dom, kto sa lakomo zháňa za ziskom, ten však, kto nenávidí podplácanie, bude žiť. 28 (O tom, čo) odpovedať, húta srdce spravodlivého, lež ústa bezbožných chrlia zlomyseľnosti. 29 Pán je ďaleko od bezbožných, modlitbu spravodlivých však vyslýcha. 30 Priateľský pohľad rozveseľuje srdce, dobrá zvesť osviežuje do kostí. 31 Ucho, čo vníma spasiteľné karhanie, (rado) sa pristavuje medzi múdrymi. 32 Kto striasa disciplínu zo seba, ten sebou samým pohŕda, kto však dbá na to, keď ho karhajú, chytá sa rozumu. 33 Výchovou k múdrosti je bázeň pred Pánom, pred slávou je však pokora.