Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

14. kapitola

Prednosť múdrosti pred pochabosťou

1 Múdrosť žien buduje si dom, hlúposť však vlastnými rukami ho búra.
2 Kto chodí svojou rovnou (cestou), Pána ctí, ten však, kto chodí nerovnými cestami, ním pohŕda. 3 V bláznových ústach je prút na chrbát, pery múdrych sú zas pre nich (samých) ochranou. 4 Kde nieto volov, (tam) niet obilia, bohatý výnos je však (tam, kde) namáha sa býk. 5 Pravdymilovný svedok neluže, falošný svedok vypúšťa však (kadejakú) lož (z úst). 6 Posmievač hľadá múdrosť, ale nadarmo, rozumnému sa však zdalo poznanie ľahučké. 7 Choď zoči-voči k pochabému človeku (a hovor s ním) a veru nevie,(čo sú) pery rozumné. 8 Dávať si pozor na cestu je múdrosť rozvážneho (človeka), bláznovstvo pochábľov však značí bludnú púť. 9 Pre bláznov je previnenie smiechotou, ale medzi počestnými (ľuďmi vládne) porozumenie. 10 (Do) srdca, ktoré pozná,(čo je) horkosť, samo po sebe, pýcha sa neprimieša, keď ho radosť (zaplaví). 11 Stánok hriešnikov bude zničený, stan počestných však bude prekvitať. 12 Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, no napokon (predsa len) vedie do smrti. 13 Aj keď sa smeje, môže bolieť srdce (človeka), po nej však, po radosti, (býva) zármutok. 14 Naje sa svojich ciest, kto srdcom odpadol, lež (práve tak aj) svojich skutkov dobrý muž. 15 Prostomyseľný (človek) verí v každé slovíčko, skúsený človek si však dáva pozor na svoj krok. 16 Múdry sa úzkostlivo chráni zla, pochabý sa však bezstarostne vrhá doň. 17 Prchký sa dopúšťa bláznovstva a ľstivý padne do nenávisti. 18 Prostomyseľní dedia bláznovstvo, bystrí sa však ovenčia poznaním. 19 Zlí sa budú skláňať pred dobrými a bezbožní predo dvermi spravodlivého. 20 Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač. 21 Prehrešuje sa (človek), ktorý svojím blížnym pohŕda, lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení. 22 Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré. 23 Pri každej tvrdej práci býva zisk, no prázdny štebot privádza len k žobráctvu. 24 Korunou múdrych je ich skúsenosť a vencom pochábľov (je ich) bláznovstvo. 25 Pravdivý svedok zachraňuje životy, ten však, kto vraví kadejakú lož, je záhubcom. 26 Ten, kto sa bojí Pána, má (v ňom) pevnú nádej, i jeho deti majú sa kam utiekať. 27 Bázeň pred Pánom je zdrojom života, aby sa vyhlo slučkám,(ktoré nastrojila) smrť. 28 V množstve ľudu (väzí) honosenie kráľovo a v malom počte ľudí vladárova záhuba. 29 Trpezlivý (má) veľa rozumu, prchký však vyvádza (priam) bláznovstvo. 30 Pokojná myseľ (značí) život pre telo, náruživosť je však (ako) hnis, čo sa vŕta do kostí. 31 Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva. 32 Bezbožný zhynie svojou (vlastnou) zlobou, spravodlivý sa však upevňuje svojou bezúhonnosťou. 33 Múdrosť odpočíva v srdci rozvážneho (človeka), (rovnako) sa však prejavuje, čo je vnútri pochábľov. 34 Spravodlivosť dvíha národ, hriech je však hanbou národov. 35 Kráľova priazeň (sa dostáva) rozumnému sluhovi, ničomníka však stíha jeho hnev.