Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

18. kapitola

Podobenstvo o sudcovi a vdove

1 Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať:
2 "V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. 3 Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: “Obráň ma pred mojím protivníkom.” 4 Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: “Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, 5 obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.”" 6 A Pán povedal: "Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! 7 A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? 8 Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?"

Farizej a mýtnik

9 Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo:
10 "Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. 11 Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: “Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.” 13 Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: “Bože, buď milostivý mne hriešnemu.” 14 Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."

Ježiš a deti

15 Prinášali k nemu aj nemluvňatá, aby sa ich dotkol. Keď to videli učeníci, okrikovali ich.
16 Ale Ježiš si ich zavolal a povedal: "Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo! 17 Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň."

Bohatý popredný muž

18 Tu sa ho ktorýsi popredný muž opýtal: "Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?"
19 Ježiš mu povedal: "Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh. 20 Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca i matku!?" 21 On vravel: "Toto všetko som zachovával od mladosti." 22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: "Ešte ti jedno chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma." 23 Keď to počul, zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý. 24 Ježiš, vidiac, ako zosmutnel, povedal: "Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky! 25 Ľahšie je ťave prejsť cez ucho ihly, ako boháčovi vojsť do Božieho kráľovstva." 26 Tí, čo to počuli, povedali: "Kto potom môže byť spasený?" 27 On im povedal: "Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu."

Odmena tým, čo opustili všetko

28 Peter vravel: "Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou."
29 On im povedal: "Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu alebo bratov alebo rodičov alebo deti, 30 aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život."

Tretia predpoveď utrpenia

31 Vtedy si vzal Dvanástich a hovoril im: "Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a splní sa všetko, čo napísali Proroci o Synovi človeka.
32 Vydajú ho pohanom, vysmejú, potupia a opľujú, 33 zbičujú ho a zabijú, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych." 34 Lenže oni z toho ničomu nerozumeli. Toto slovo im zostalo zahalené a nepochopili, čo hovoril.

Uzdravenie slepca pri Jerichu

35 Keď sa približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral.
36 Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. 37 Povedali mu: "Ježiš Nazaretský ide tadiaľto." 38 Tu vykríkol: "Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 39 Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" 40 Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41 "Čo chceš, aby som ti urobil?" On odpovedal: "Pane, aby som videl." 42 A Ježiš mu povedal: "Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila." 43 A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.