17. kapitola
O pohoršení
1 Potom povedal svojim učeníkom: "Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú! 2 Tomu by bolo lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a hodili ho do mora, akoby mal pohoršiť jedného z týchto maličkých. 3 Dávajte si pozor!O odpúšťaní
Keď sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak sa obráti, odpusť mu! 4 A keď sa aj sedem ráz za deň prehreší proti tebe a sedem ráz sa vráti k tebe a povie: “Ľutujem,” odpusť mu!" Sila viery
5 Apoštoli povedali Pánovi: "Daj nám väčšiu vieru!" 6 Pán vravel: "Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: “Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,” poslúchla by vás. Neužitoční sluhovia
7 Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: “Hneď si poď sadnúť k stolu”? 8 Vari mu nepovie skôr: “Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým a nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom”? 9 Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? 10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: “Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.”" Desať malomocných
11 Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu. 12 Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali 13 a hlasne kričali: "Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!" 14 Keď ich uvidel, povedal: "Choďte, ukážte sa kňazom!" A ako šli, boli očistení. 15 Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. 16 Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. 17 Ježiš na to povedal: "Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? 18 Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?" 19 A jemu povedal: "Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila." Príchod Božieho kráľovstva
20 Keď sa ho farizeji opýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, on im povedal: "Božie kráľovstvo neprichádza tak, že by sa to dalo spozorovať. 21 Ani nepovedia: “Aha, tu je!” alebo: “Tamto je!”, lebo Božie kráľovstvo je medzi vami." Deň Syna človeka
22 A učeníkom povedal: "Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23 A povedia vám: “Hľa, tu je!”, “Hľa, tamto je!” Nechoďte nikde, nebežte za nimi! 24 Lebo ako blesk, keď sa zablysne, ožiari všetko od jedného kraja neba až po druhý, tak aj Syn človeka v svoj deň. 25 Ale najprv musí mnoho trpieť a toto pokolenie ho zavrhne. 26 Ako bolo za dní Noema, tak bude aj za dní Syna človeka. 27 Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. 28 Podobne ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali, 29 ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. 30 Priam tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31 Kto bude v ten deň na streche a veci bude mať v dome, nech nezostupuje vziať si ich, a kto bude na poli, nech sa takisto nevracia nazad. 32 Spomeňte si na Lotovu ženu. 33 Kto sa bude usilovať zachrániť si život, stratí ho, a kto ho stratí, získa ho. 34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli: jeden bude vzatý a druhý sa ponechá. 35 Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá." 36 37 Oni sa ho opýtali: "Kde, Pane?" On im povedal: "Kde bude mŕtvola, tam sa zhromaždia aj orly."