Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

5. kapitola

Proti Bohu niet ponosy

1 Krič, či niekto odpovie ti! Na ktorého z duchov sa obrátiš?
2 Pošetilca ničí roztrpčenosť, blázna zasa žiarlivosť zabije. 3 Pošetilca koreň pustiť zrel som, ale hneď som preklial jeho príbytok. 4 Jeho deti blaho nedosiahnu, v bránach zdeptajú ich, zástancu nemajú. 5 Čo sebe nažali, poje hladný, ba aj sprostred tŕnia uchváti to; smädní vyčerpajú ich imanie. 6 Veď nešťastie z prachu nevyrastá, ani bieda nevypučí z pôdy. 7 Človek si sám plodí trápenie, ako z ohňa vyletujú iskry.

Podrobiť sa Bohu

8 Ja sa však iba k Pánovi utiekam, Bohu zverím svoje právo.
9 Preveľké, tajomné veci robí, skutky prepodivné, počtu im niet! 10 Povrchu zemskému on dažde dáva, zosiela tiež rosu na tvár polí. 11 Ponížených vysoko pozdvihuje, tých, čo trúchlia, blaženými robí. 12 Chytrákov úmysly on celkom marí, že ich ruky vždy sú bez úspechu. 13 Múdrych on v chytráctve ich polapuje, potuteľných plány sa nesplnia. 14 Aj za dňa bieleho do tmy rútia sa, napoludnie tápu ako v noci. 15 Úbožiaka chráni pred mečom ich úst, pred zlými rukami bedára, 16 takže človek ubitý môže dúfať, ničomnosť však ústa zavrie si.

Pravé šťastie je u Boha

17 Koho Pán tu kára, blažený je. Trestom Všemocného nepohŕdaj!
18 On udiera, ale aj obväzuje, raní, no jeho ruky liečia aj. 19 Zo šiestich súžení ťa vyslobodí, siedme zlo ťa už nestihne. 20 Za hladu ťa zachráni od smrti, pred ostrím meča za vojny. 21 Pred šľahmi jazyka sa skryješ, neľakneš sa skazy, keď ťa stihne. 22 Vysmeješ sa z nešťastia, z hladomoru, ani zemskej zveri sa báť nebudeš. 23 Ale aj s poľným kamením budeš zmluvu mať, aj poľná zverina bude žiť s tebou v pokoji. 24 Uvidíš, že tvoj stan je bez poruchy, a keď prídeš domov, nepochybí tam nič. 25 Spoznáš, že tvoje potomstvo je početné a tvojich výhonkov je ako bylín na poli. 26 Do hrobu zostúpiš vo vysokom veku, ako keď vŕšia snopy v pravom čase. 27 Pozri, toto sme skúsili a tak to je. Počúvni a vezmi si to k srdcu!"