Predchádzajúca kapitola

32. kapitola

Druhá časť

Elihuove reči, 32, 1 – 37, 24

1. ZAČÍNA HOVORIŤ ELIHU, 32, 1 – 5

1Tí traja muži prestali odpovedať Jóbovi, lebo bol spravodlivý v ich očiach.
2Tu však vzkypel hnevom Barachelov syn Elihu, Búzčan z rodu Ram. Vzkypel proti Jóbovi hnevom, že sa prehlásil za nevinného pred Bohom. 3Aj proti jeho trom priateľom vzkypel hnevom, lebo nenašli, čo by odpovedali, a tak nedali za pravdu Pánovi.4Elihu totiž čakal, kým sa rozprávali s Jóbom, lebo boli vo svojich dňoch starší od neho. 5Keď však Elihu zbadal, že tí traja muži nemajú čo odpovedať, vzkypel hnevom.

2. PRVÁ ELIHUOVA REČ, 32, 6 – 33, 33

6A Búzčan, Barachelov syn Elihu,vravel:PREČO SA I ON OZÝVA„Ja vekom som mladý,vy ste starší zaiste,preto som sa bál ver’, hanbil somsa tiež, by som vám oznámilsvoje vedomosti.
7Myslel som si takto: (Počet) dnínech hovorí, nech to mnohé rokymúdrosti hlásajú.8Veď to v človekovi Pánov dych jezaiste,  dych Všemohúceho,ktorý dáva rozvahu.9Nie sú však vždy veľkí,ktorí múdri bývajú, nie vždy,čo je správne, starci pochopia.10Preto som povedal: Nože,vypočujte ma,vedomosti svoje aj ja oznámim!11Hľa, na vaše reči som ja čakaldoteraz, napínal som ušina vaše názory.Zatiaľ, čo ste (takto) slovávhodné hľadali,12ja obracal na vás svoju pozornosť.Lenže Jóba nikto už viacnepresvedčuje, nikto z vás musprávne neodpovedá.13Nevravte si teda:‚My našli sme už múdrosť,Pán sám poučil nás, človek veru nie.‘14On vo svojich rečiach na mňaneobracal sa, preto vašou rečouneodpoviem mu.15Oni zháčili sa, odpovedať nemohli,ba aj reč im (vhodná) celkomprestala.16Ja som preto čakal, keď všaknerozprávajú, keď sa zarazili,nechcú odvetiť,17chcem dať aj ja za seba už odpoveď,vedomosti svoje taktiež oznámim,18pretože som celkom preplnenýslovami, duch môjho vnútra tlačíma takisto.19Veď je moje vnútro jak víno bezprieduchu,ako keď mechy nové poroztrháva.20Aby som si uľavil, prehovorím teda,otvorím si pery, dám hneď odpoveď.21Na nikoho ohľad brať ja verunebudem, ani pocty vzdávaťnechcem nikomu,22lebo ozaj neviem pocty vzdávaťniekomu; na chvíľku ma strpí ten,čo stvoril ma.