31. kapitola
CHRÁNIL SA ZMYSELNOSTI
1S očami som si takú zmluvuujednal,že nepozriem sa nikdy na pannu.2Lež aký podiel Boh to zhora zosielaa aký údel z výšky Všemocný?3Či nebude to skaza nešľachetnémua hriešnikom zasa nešťastie?4Či nepozerá on na moje chodníkya všetky kroky nepočíta mi?CHRÁNIL SA NEPRÁVOSTI
5Ak so lžou som ja azda (predtým)chodieval, za lesťou noha sa mináhlila,6nech ma na spravodlivej váheodváži, nech Boh raz pozná mojunevinnosť!7Ak uchýlil sa môj krok z (jeho)chodníka, ak moje srdce za očamišlo, ak na dlani mi škvrna prilipla,8nech rozsievam ja, druhý nechsa nakŕmi, nech siatiny mi vyrvúz koreňa!9Ak srdce mi azda žena zvábila,ak číhal som pri vrátach blížneho,10nech moja žena melie pre inéholen a nech sa iní nad ňou skláňajú.11Veď to je iste (preveľká)neprávosť a neresť veruhodna odsúdenia tiež.12Bo tento oheň žerie až do zahynutiaa celkom strávi moju úrodu.13Ak som na právo svojho sluhunedbával a otrokyne sú so mnouvo spore,14čo urobím len, akže Boh razpovstane, čo odpoviem mu,ak (ma) navštívi?15Či môj Tvorca ho v útrobách tiežnestvoril a nestvárnil nás azdav lone sám?!NÚDZNYM POMÁHAL
16Či odprel som, čo si núdzni prosili,a oko vdovy som var’ skormútil?17Či som sám zjedol svoju skyvuchlebíka, že sirota tiež z nehonejedla?18Veď ako otec choval som juod mladi, od lona matkysom ju vodieval.19Ak núdzneho som bez odevuzazrel ver’ a bez prikrývky videlbedára,20či jeho bedrá nepožehnávali ma,vlnou mojich oviec sa nezahrial?21Ak na sirotu svoju ruku vztiaholsom, keď zrel som,že mám v bráne oporu,22nech od šije mi ruka zaraz odpadne,nech vytkne sa mi z kĺbov rameno!23Veď ma zachvátila bázeň predBohom, neodolal som jeho velebe.NEBOL HMOTÁROM
24Či urobil som zlato svojou nádejou,riekol som skvostom:‚Moja istota!‘?25Či radosť mal som, že mám veľkéimanie, že moja ruka veľa získala?26Keď videl som zas, ako slnce žiariloa mesiac jemný ako šinul sa,27či moje srdce bolo tajne zvedenéa moju ruku pery bozkali?28To bol by zločin hoden trestuveľkého,veď by som zaprel Boha na nebi.29Či som mal radosť z nešťastianepriateľa a zaplesal som,keď ho stihlo zlo?30Veď zhrešiť svojim ústam nedovolilsom, by jeho život v kliatbe žiadali.31Či nevravela čeľaď môjho stanu tiež:‚Kto z jeho mäsa nenasýtil sa?‘32Však ani cudzinec nenocoval vonkua otvoril som dvere pocestným.33Či svoje viny skrýval som jak ostatnía svoj poklesok v sebe stajil som,34bo strach som dostal vari z hukupo meste a zhrozil som sa hanbyod rodín, že stíchol som hneď,k bráne nevyšiel?NIE SI JE VEDOMÝ VINY
35Bár by bol niekto,čo by ma chcel vypočuť!Tu môj znak! Mocnýnech mi odpovie!A žalobný spis, ktorý spíše odporca,36či na ramená si ho nevložíma veniec z neho neuvijem si?37Jemu aj počet svojich krokovoznámim a ako šľachticpredstúpim pred neho.38Ak by moje polia proti mne kričalia moje brázdy s nimi stenali,39ak úrodu ich bez odmeny jedol som,ak som ich majiteľa umoril,40nech bodľač vzíde mi namiestopšenice a burina len miestojačmeňa!“Jóbove slová skončili.