29. kapitola
21. DRUHÝ JÓBOV MONOLÓG, 29, 1 – 31, 40
1Jób pokračoval vo svojich výrokoch:PREDOŠLÉ ŠŤASTIE
2„Kto dá to, by bol som jakv mesiacoch dávnycha ako v dňoch tých, keď ma sámBoh chránil,3keď nad hlavou mi svietil svojoulampou, keď v jeho svetle šiel somtemnotou?4Jak bývalo mi v dňoch mojej jesene,keď sám Boh ochraňoval môj stan,5keď ešte Všemohúci býval so mnou,keď moje dietky boliokolo mňa,6keď nohy mliekom sa mi temer bro-dili, keď tvrdá skala tiekla olejom.PREDTÝM CTENÝ OD VŠETKÝCH
7Keď k bráne mesta som sa (vtedy)poberal a na námestí som svojstolec mal,8zhliadli ma mladí, hneď sa poukrý-vali, a starci vstali,až sa vzpriamili.9Ba kniežatá aj v svojich rečiach pre-stali a na ústa si ruku dávali.10Zaraz sa stlmil aj predstavenýchhlas a jazyk im k ďasnu prilipol.11To ucho čulo, hneď mi blahožičilo,to oko zrelo, pre mňa svedčilo.OCHRANCA SLABÝCH
12Bo keď bedár volal, iste som hozachránil, aj osirelých,bezpomocných tiež.13Ku mne sa nieslo požehnanieúbohých a radosť lial som vdovedo srdca.14Ja spravodlivosť odel som si,ona mňa, mne právo bolo rúchom,turbanom.15Veď sťa oči bol som (vtedy) slepémua sťaby nohy pre kuľhavého.16Ja otcom bol som všetkýmchudobným, aj neznámeho vecsom vyšetril.17Zločincovi som rozbil čeľustea z jeho zubov korisť vyrval som.BÝVALÉ NÁDEJE
18Nuž vravel som si:‚V hniezde svojom vydýchnema sťaby piesok dni si rozmnožím.19Môj koreň vlahe otvorený je,mne rosa padá v noci na vetvy.20Aj sláva vo mne nová bude vždya v mojej ruke luk sa omladí.‘21Čo ma počúvali, celkom ticho ostalia moju radu s túžbou čakali.22Dohovoril som, nerobili námietkya moje slová na nich kvapkali.23Tak čakali ma, ako dážď čakajú,ako po pŕške im ústa dychtili.24Až neverili, keď usmial som sa nanich, svetlu mi z tváre zmiznúťnedali.25Im smer som určil, bol som im tiežna čele, sťa kráľ som trónil vo vojsku,kam viedol som ich, tam sa pobrali.