23. kapitola
16. SIEDMA JÓBOVA ODPOVEĎ, 23, 1 – 24, 25
1Jób odpovedal:NECH BOH SÁM SÚDI
2„Aj dnes je veru ešte spurný môjnárek a vzlykot mi ruka zadŕža:3Bár by som vedel,kde by som ho našiel,zašiel by som k jeho trónu až.4Tam pred ním samým začal by somsúdiť sa a naplnil by somsi ústa dôkazmi.5By som zvedel slová,čo mi vtedy povie,a dal si pozor, čo mi odvetí.6Či s plnou silou so mnou budepriečiť sa?Nie! Nech len ráči ma on vypočuť.7On hneď by zbadal, že sa priečis poctivým, a navždy súdu zbavilby som sa.NEVINNOSŤ SA NEDÁ DOKÁZAŤ
8Ak napred idem, ver’ nikdy tamnie je, dozadu ak, zas ho nebadám.9Ak hľadám vľavo, ani tak honezriem, zvrtnem sa vpravo,tam ho nevidím.10On dobre pozná moje cesty,zastávky, jak zlato vyjdem,keď ma preskúša.11Veď moja noha k jeho stope prilipla,jeho cestu som strážil, nezblúdil.12Nevzdialil som sa od pier jehopríkazov, úst jeho slová v hrudiskryl som si.NEZASLÚŽENÉ UTRPENIE
13Lež rozhodol tak! Ktože mu v tomzabráni?!Čo duša chce mu, to aj urobí.14Veď úmysel svoj uskutoční zaistea takých vecí v mysli veľa má.15Hľa, kvôli nemu prečo predesenýsom: To uvážil som, hrôzu predním mám.16Veď môjmu srdcu iste Boh dalzoslabnúť a Všemohúci ma takpredesil.17Nuž pre temravy musím tedazmĺknuť, bo obličaj mi tôneprikryli.