23. kapitola

1 Jób odpovedal:

Nech Boh sám súdi

2 "Aj dnes je veru ešte spurný môj nárek a vzlykot mi ruka zadŕža:
3 Bár by som vedel, kde by som ho našiel, zašiel by som k jeho trónu až. 4 Tam pred ním samým začal by som súdiť sa a naplnil by som si ústa dôkazmi. 5 By som zvedel slová, čo mi vtedy povie, a dal si pozor, čo mi odvetí. 6 Či s plnou silou so mnou bude priečiť sa? Nie! Nech len ráči ma on vypočuť. 7 On hneď by zbadal, že sa prieči s poctivým, a navždy súdu zbavil by som sa.

Nevinnosť sa nedá dokázať

8 Ak napred idem, ver nikdy tam nie je, dozadu ak, zas ho nebadám.
9 Ak hľadám vľavo, ani tak ho nezriem, zvrtnem sa vpravo, tam ho nevidím. 10 On dobre pozná moje cesty, zastávky, jak zlato vyjdem, keď ma preskúša. 11 Veď moja noha k jeho stope prilipla, jeho cestu som strážil, nezblúdil. 12 Nevzdialil som sa od pier jeho príkazov, úst jeho slová v hrudi skryl som si.

Nezaslúžené utrpenie

13 Lež rozhodol tak! Ktože mu v tom zabráni?! Čo duša chce mu, to aj urobí.
14 Veď úmysel svoj uskutoční zaiste a takých vecí v mysli veľa má. 15 Hľa, kvôli nemu prečo predesený som: To uvážil som, hrôzu pred ním mám. 16 Veď môjmu srdcu iste Boh dal zoslabnúť a Všemohúci ma tak predesil. 17 Nuž pre temravy musím teda zmĺknuť, bo obličaj mi tône prikryli.