20. kapitola
13. DRUHÁ SOFAROVA REČ, 20, 1 – 29
1Tu prehovoril Noamčan Sofar a vravel:POHORŠUJE SA NAD JÓBOM
2„Preto mi tie myšlienky prichádzajú,pre pocity je to, čo mám v sebe.3Karhanie keď čujem, čo ma tupí,dych umu mi velí odpovedať.KRÁTKE ŠŤASTIE HRIEŠNIKA
4Veď to aj sám vieš, že odjakživa,od čias, keď bol človekna zem daný,5radosť hriešnikov je veľmi krátkaa smiech darebákov trváchvíľku len.6Hoci k nebu vypína sa jeho pýcha,čo aj do oblakov čnie mu hlava,7veru navždy pominie saako prelud...Vravia, čo ho zreli:‚Kdeže je už?‘8Ako sen odlietne, nenájdu ho,sťaby nočný prízrak,tak ho odplašia.9Oko, čo vídalo ho, neuvidí ho už,ani jeho sídlo ho už neuzrie.10Biednym dajú náhradu jeho deti,vrátia do ich rúk jeho imanie.11Plné mladosti boli jeho kosti,ale na prach spolu s ním sa obrátia.STRAŠNÉ NÁSLEDKY HRIECHU
12Ak sa stane sladkýmv jeho ústach zlo,ak ho pod svojím jazykom ukrýva,13vychutnáva si ho, nevypľúva,pridržiava si ho na podnebí,14tak pokrm sa mu vo vnútornostiachskazí na žlč jedovatýchhadov v útrobách.15Vyvracia bohatstvo, ktoré zhltol,sám Boh mu ho z brucha vyženie.16Nacical sa jedu jedovatých hadov,preto skynoží ho jazyk vreteníc.17Čerstvého oleja prúdy nezrie,ani medu a mlieka potoky.18Vyvracia svoje zisky, neprežrie ich,neužije svoje zárobky,19lebo násilne utláčal biednych,uchvátil im dom, hoci ho nestaval.20Keďže nezná pokoj v svojom vnútri,jeho chamtivosti ujsť nemožno.21Nik jeho žravosti neunikol,preto jeho šťastie pominie.BOH ZAHUBÍ HRIEŠNIKA
22Vprostred toľkej hojnosti mu úzko,všetky šľahy biedy idú naň.23Až si bude chcieť naplniť žalúdok,(Pán) zošle naňho plameňsvojho hnevu,svoje šípy nechá pršať naň.24Keď bude utekať pred železnouzbrojou, luk spiežový ho isteprestrelí.25Strela tá prenikne šijou jehoa plameň meča jeho žlč.26Prikvačia naň vskutku strašné hrôzy,všetky tmy sú prichystané preňho,oheň nezažatý pohltí hoa zhltne aj pozostalých v jeho stane.27Nebo samo odhalí jeho vinu,aj zem sa proti nemu postaví.28Dom mu tiež odnesie povodeň,čo v deň jeho hnevu sa privalí.29Taký podiel Boh bezbožnému dáva,od Pána ho (čaká) také dedičstvo.“