16. kapitola

1 Jób odpovedal:

Potecha – na ťarchu

2 "Nuž vecí takých počul som už premnoho. Ste tešiteľmi všetci na ťarchu.
3 Bude už koniec týmto slovám do vetra? Veď čo ťa núti odpovedať mi? 4 Ja by som mohol tiež ako vy hovoriť, keby ste vy boli miesto mňa, snovať také reči proti vám a krútiť hlavou nad vami. 5 No obodroval by som vás svojimi ústami a chvenie svojich perí by som nezadržoval.

Priatelia sú nechápaví

6 Ak vravieť začnem, môj bôľ sa nezmierňuje, ak prestanem, neodchádza odo mňa.
7 No teraz ma už naskrze vysilil 8 a jeho tlupa sa ma zmocňuje. Dal sa za svedka, by sa vrhol na mňa, môj žalobca tak svedčí proti mne. 9 Má hnev na korisť, a tak ma schvatol a zubmi na mňa zaškrípal i ostro zazrel na mňa škodca môj. 10 Už svoje ústa roztvárajú na mňa a na posmech ma bijú po tvári, zhŕkli sa všetci proti mne. 11 Boh ma dal zlostníkovi napospas a vydal ma do rúk bezbožníkov.

Navštívenia Božie

12 V pokoji žil som, náhle si ma vydesil, za krk zdrapil a celkom skrušil ma, sebe za cieľ si ma postavil.
13 Už jeho strely poletujú kolo mňa, mne kruto roztína obličky a moju žlč na zem vylieva. 14 Mne dáva vskutku úder jeden za druhým, sťa bojovník on na mňa rúti sa. 15 Tak, žínenku už ušil som si na kožu a svoj roh som do prachu pohrúžil. 16 To sčervenala mi tvár od plaču, a tma mi leží kolo mihalníc, 17 hoc násilie na mojich rukách nie je a moje modlitby sú bez škvrny. 18 Ach, zem, krv moju pozakrývať nechci! Nech pre môj plač niet miesta skrytého!

Boh ukáže nevinu

19 Už svojho svedka iba na nebi mám a ručiteľ môj na výsostiach je.
20 Druhovia sa mi tu posmievajú, ale moje oko hľadí v slzách k Bohu, 21 by dal mužovi aj voči Bohu právo, jak ho človek má voči blížnemu. 22 Lebo uplynie pár krátkych rokov a pôjdem cestou, z ktorej niet návratu.