14. kapitola

Suchota

1 Slovo, ktoré Pán prehovoril k Jeremiášovi pre suchotu:
2 Smúti Júda a jeho brány vysychajú, zarmucujú sa po zem, vypína sa výkrik Jeruzalema. 3 Ich páni poslali sluhov po vodu: išli k cisternám, vody nenašli, vrátili sa s prázdnymi nádobami. Sú zahanbení a potupení, zahaľujú si hlavy. 4 Pretože pôda je dopraskaná, lebo nebolo dažďa v krajine: zahanbení sú roľníci, zahaľujú si hlavu. 5 Veď aj jelenica na poli porodí a opustí mláďa, pretože niet zelene. 6 A divé osly stoja na holiach, lapajú vzduch sťa šakaly, oči im omdlievajú, pretože nieto trávy.

Prosba o odpustenie

7 "Ak naše hriechy svedčia proti nám, konaj, Pane, kvôli svojmu menu. Veď mnoho je našich vzbúr, zhrešili sme proti tebe.
8 Nádej Izraela, jeho záchranca v čase úzkosti, prečo si v krajine ako cudzinec, ako pútnik, ktorý sa na noc uchýli? 9 Prečo si ako zarazený človek, ako silák, ktorý nevládze zachrániť? Predsa, Pane, ty si medzi nami, podľa tvojho mena sa voláme, neopúšťaj nás!" 10 Toto hovorí Pán o tomto ľude: "Radi sa takto kolíšu, nohy si nešetria, Pán však nemá v nich záľubu," teraz si spomenul na ich hriech a trestá ich viny.

Proti lžiprorokom

11 Pán mi povedal: "Neprihováraj sa za blaho tohto ľudu!
12 Keď sa postia, nevyslyším ich prosbu, keď prinášajú celopal a obetu, nemám v tom záľubu. Ba znivočím ich mečom, hladom a morom." 13 I povedal som: "Ach, Pane, Jahve, hľa, proroci im hovoria: Meč neuvidíte, hlad u vás nebude, lebo vám dám pravý pokoj na tomto mieste." 14 A Pán mi odpovedal: "Lož prorokujú proroci v mojom mene. Neposlal som ich, ani som im neprikázal, ani som nehovoril k nim; lživé videnie, ničomné veštenie a výmysly svojho srdca vám prorokujú. 15 Nuž takto hovorí Pán o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, hoci som ich neposlal, a ktorí hovoria: “Meč a hlad nebude v tejto krajine.” Mečom a hladom skončia títo proroci. 16 A ľud, ktorému prorokujú, bude vyvrhnutý na uliciach Jeruzalema od hladu a od meča a nebude, kto by ich pochoval; ich a ich ženy, ich synov a ich dcéry. Na nich teda vylejem ich zločinnosť.

Prorokov žiaľ

17 Povieš im túto reč: Slzy ronia moje oči, neprestávajú noc a deň, lebo veľká skaza stihla pannu, dcéru môjho ľudu, rana veľmi bolestná.
18 Ak vyjdem na pole, hľa, preklatí mečom, ak vojdem do mesta, hľa, muky hladu! Veď i prorok, i kňaz blúdia krajinou a nechápu!"

Žiaľ ľudu

19 Azda si celkom zavrhol Júdu, či sa tvojej duši zhnusil Sion? Prečo si nás udrel, že niet pre nás uzdravenia? Čakáme na pokoj - a blaha niet, na čas uzdravenia - ale, hľa, zdesenie!
20 Poznáme, Pane, svoju zlobu, vinu našich otcov, veď sme zhrešili proti tebe. 21 Nezavrhni nás pre svoje meno, neznevažuj trón svojej slávy; pamätaj a nezruš svoju zmluvu s nami! 22 Či sú medzi ničotami národov tí, ktorí dajú dážď? Alebo či dajú nebesá pŕšku? Či si to nie ty, Pane, Bože náš? A v teba dúfame, lebo toto všetko si ty stvoril.