13. kapitola
Podobenstvo o opasku
1 Pán prehovoril ku mne takto: "Choď a kúp si plátenný opasok a opáš si ním bedrá, ale do vody ho nedaj!" 2 Kúpil som si teda podľa Pánovho slova opasok a opásal som si ním bedrá. 3 I prehovoril Pán ku mne po druhý raz takto: 4 "Vezmi opasok, ktorý si kúpil, ktorý máš na bedrách, a zober sa, choď k Eufratu a schovaj ho tam do skalnej pukliny!" 5 Išiel som teda a schoval som ho pri Eufrate, ako mi prikázal Pán. 6 Po uplynutí mnohých dní mi Pán povedal: "Zober sa, choď k Eufratu a zober odtiaľ opasok, ktorý som ti rozkázal schovať tam." 7 Išiel som teda k Eufratu, hrabal som a vzal som opasok z miesta, kde som ho bol schoval. A hľa, opasok bol skazený, nebol súci na nič! 8 Vtedy Pán prehovoril ku mne takto: 9 "Toto hovorí Pán: Podobne pokazím pýchu Júdu a veľkú pýchu Jeruzalema. 10 Tento podlý ľud, ktorý sa zdráha počúvať moje slová, ktorý chodí v zatvrdnutosti svojho srdca a vláči sa za cudzími bohmi, aby im slúžil a klaňal sa im, bude ako tento opasok, ktorý nie je na nič. 11 Veď ako sa vinie opasok k bedrám muža, tak som vinul k sebe celý dom Izraela a celý dom Júdu, hovorí Pán, aby boli mojím ľudom, mojou chýrečnosťou, mojou chválou a mojou ozdobou, ale nepočúvali. Podobenstvo o krčahoch
12 Prehovor k nim teda tieto slová: Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Každý krčah naplní sa vínom. Nato ti povedia: “Či nevieme dobre, že sa každý krčah vínom naplní?” 13 I povieš im: Toto hovorí Pán: Hľa, ja naplním opojením všetkých obyvateľov tejto krajiny, kráľov, ktorí sedia na Dávidovom tróne, i kňazov a prorokov, i všetkých obyvateľov Jeruzalema. 14 A porozbíjam ich druha o druha, otcov i synov spolu - hovorí Pán. Bez ohľadu, bez milosti a bez ľútosti ich zničím." Nebyť pyšným!
15 Počúvajte, nachýľte si ucho, nevypínajte sa, pretože Pán hovorí: 16 Vzdajte chválu Pánovi, svojmu Bohu, kým sa nezotmie a kým vám nohy nenarazia na mračné vrchy; potom budete čakať na svetlo, obráti ho však na noc, urobí z neho tmu. 17 Ak toto neuposlúchnete, v skrytosti mi bude plakať duša, pre pýchu usedavo nariekať, oči mi budú roniť slzy, lebo je Pánovo stádo zajaté. Zajatie Júdu
18 "Povedz kráľovi a kráľovnej: Posaďte sa nižšie, pretože vám spadne z hlavy vaša skvostná koruna. 19 Mestá juhu sú uzavreté, nik ich neotvorí. Odvedú celé Júdsko, dôkladne odvedú. Zajatie je trest za hriech
20 Zdvihnite svoje oči a viďte tých, čo idú od severu! Kdeže je stádo, ktoré si dostal, tvoje prekrásne ovečky? 21 Čo povieš, keď ťa navštívia? Veď sám si ich učil proti sebe ako priateľov - nad hlavu! (?) Či ťa nezachvátia bolesti ako rodiacu ženu? 22 A ak si v srdci pomyslíš: “Prečo ma toto postihlo?” Pre tvoj veľký hriech ti odhalili vlečku, zmocnili sa tvojej päty. 23 Či aj Etióp zamení kožu a leopard svoje pásy? Ako budete môcť konať dobro vy, privyknutí na podlosť? 24 Rozprášim ich ako plevu do vetra na pustatinu. 25 Toto je tvoj údel, časť, čo som ti nameral, hovorí Pán, lebo si na mňa zabudol a na klam si sa spoliehal. 26 Nuž aj ja ti prehodím cez tvár vlečky, nech sa zjaví tvoja hanba. 27 Tvoje cudzoložstvá, tvoje erdžanie, tvoje smilstvá hanebné. Na kopcoch, na poli som videl tvoje ohavnosti. Beda, Jeruzalem, neočistíš sa; ako dlho ešte?"