Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

18. kapitola

Pád Babylonu

1 Potom som videl z neba zostupovať iného anjela, ktorý má veľkú moc, a jeho sláva ožiarila zem.
2 Zvolal mohutným hlasom: "Padol, padol veľký Babylon a stal sa príbytkom démonov, skrýšou všetkých nečistých duchov a skrýšou nečistej a odpornej zveri. 3 Lebo všetky národy pili z vína vášne jeho smilstva a králi zeme s ním smilnili a kupci zeme zbohatli z jeho obrovského rozkošníctva!" 4 A počul som iný hlas volať z neba: "Vyjdite z neho, môj ľud, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a aby sa vám nedostalo z jeho rán, 5 lebo jeho hriechy siahajú až po nebo a Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti. 6 Odplaťte mu, ako aj on odplatil. Odplaťte mu dvojnásobne za jeho skutky. Do pohára, do ktorého nalieval, nalejte mu dvojnásobne! 7 Koľko sa on oslavoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku. Lebo si v srdci hovorí: “Sedím ako kráľovná, vdova nie som a smútok neuzriem.” 8 Preto jedného dňa prídu jeho rany, smrť i smútok a hlad a ohňom bude spálený. Lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho odsúdil." 9 I budú nad ním plakať a nariekať králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uzrú dym z jeho požiaru. 10 Zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú volať: "Beda, beda, ty veľké mesto Babylon, mesto také mocné, lebo v jedinú hodinu prišiel na teba súd!" 11 Kupci zeme budú nad ním plakať a žialiť, lebo už nik nekúpi ich tovar: 12 Náklad zlata a striebra, drahých kameňov a perál, kmentu a purpuru, hodvábu a šarlátu, všelijaké tujové drevo, všelijaké predmety zo slonoviny, rozličné predmety z najvzácnejšieho dreva, medi, železa a mramoru; 13 škoricu a balzam, voňavky a masti, kadidlo, víno a olej, múku a pšenicu, dobytok a ovce, kone a vozy, otrokov a ľudské duše. 14 A ovocie, túžba tvojej duše, odišlo od teba, všetko cenné a skvostné sa ti stratilo a už ich viac nenájdu. 15 Kupci týchto vecí, ktorí z neho zbohatli, zastanú si obďaleč od hrôzy nad jeho útrapami a budú plakať a žialiť, 16 budú volať: "Beda, beda, ty veľké mesto, ktoré sa obliekalo do kmentu, purpuru a šarlátu a zdobilo sa zlatom, drahými kameňmi a perlami, 17 lebo v jedinú hodinu bolo spustošené toľké bohatstvo!" Všetci kormidelníci a všetci, čo sa tadiaľ plavili, námorníci a všetci, čo pracujú na mori, zastali obďaleč 18 a keď videli dym jeho požiaru, volali: "Ktoré mesto sa podobá tomuto veľkému mestu?" 19 Sypali si prach na hlavu a s plačom a žiaľom volali: "Beda, beda, ty veľké mesto, v ktorom zbohatli z jeho hojnosti všetci, čo majú lode na mori, lebo v jedinú hodinu bolo spustošené. 20 Plesaj nad ním, nebo a svätí, apoštoli i proroci, lebo Boh rozsúdil váš súd na ňom!" 21 Potom jeden silný anjel vzal kameň veľký ako žarnov, hodil ho do mora a zvolal: "Takto prudko bude zvrhnutý Babylon, to veľké mesto, a viac ho nebude. 22 Už v tebe nebude počuť hlas citaristov, hudobníkov, flautistov ani poľnicu; už v tebe nebude majster v nijakom remesle, ani zvuk mlyna v tebe už viac počuť nebude; 23 svetlo lampy ti už nezasvieti a neozve sa v tebe hlas ženícha a nevesty, lebo tvoji kupci boli veľmoži na zemi a tvoje čary zviedli všetky národy. 24 Našla sa v ňom krv prorokov a svätých a všetkých zavraždených na zemi!"