Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

44. kapitola

Pohromy národa

1 Zbormajstrovi. Poučný chválospev Koreho synov.
2 Bože, na vlastné uši sme počuli, naši otcovia nám rozprávali o dielach, ktoré si vykonal za ich dní, za dní pradávnych. 3 Ty si svojou rukou vyhnal pohanov a našich otcov si usadil, zničil si národy, a našich otcov si rozmnožil. 4 Veď nie svojím mečom získali krajinu, nepomohlo im vlastné rameno, ale tvoja pravica, tvoje rameno a jas tvojej tváre, lebo ich máš rád. 5 Ty si môj kráľ a môj Boh, ty pomáhaš Jakubovi. 6 Len s tebou sme zahnali nepriateľov a v tvojom mene zničili tých, čo sa vzbúrili proti nám. 7 Nespolieham sa veru na svoj luk, ani môj meč ma nezachráni. 8 Ty si nás zachránil pred utláčateľmi a zahanbil si tých, čo nás nenávideli. 9 V Bohu sa budeme chváliť celý deň a naveky budeme velebiť tvoje meno. 10 Ale teraz si nás zavrhol a zahanbil, už netiahneš, Bože, s našimi vojmi. 11 Zahnal si nás na útek pred našimi nepriateľmi a sme korisťou tých, čo nás nenávidia. 12 Vydal si nás ako ovce na zabitie a roztrúsil si nás medzi pohanov. 13 Svoj ľud si predal bez zisku a neobohatil si sa jeho predajom. 14 Vystavil si nás na potupu susedom a na posmech i pohanu nášmu okoliu. 15 Urobil si z nás príslovie pre pohanov a národy krútia hlavou nad nami. 16 Celý deň mám pred očami svoju potupu a rumenec hanby mi pokrýva tvár, 17 keď počúvam potupné a posmešné hlasy, keď vidím, ako nepriateľ horí pomstou. 18 Toto všetko nás postihlo, hoci sme nezabudli na teba a neporušili sme zmluvu s tebou. 19 Naše srdce sa neodvrátilo od teba, ani naše kroky nezišli z tvojej cesty, 20 a predsa si nás ponížil v kraji líšok a zahalil tôňou smrti. 21 Keby sme zabudli na meno nášho Boha a vzpínali ruky k bohu cudziemu, 22 či Boh na to nepríde? On predsa pozná tajnosti srdca. 23 Veď pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. 24 Prebuď sa, Pane, prečo spíš? Vstaň a nezavrhni nás navždy. 25 Prečo odvraciaš svoju tvár? Vari môžeš zabudnúť na našu biedu a naše súženie? 26 Veď naša duša je pokorená až do prachu, naše telo je pritlačené k zemi. Vstaň, Pane, pomôž nám a vykúp nás, veď si milosrdný.