141. kapitola
Modlitba v nebezpečenstve
1 Dávidov žalm. Pane, k tebe volám, ponáhľaj sa mi pomôcť, počuj môj hlas, keď volám ku tebe. 2 Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta. 3 Pane, k mojim ústam postav stráž a hliadku na okraj mojich perí. 4 Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, aby bezbožne vymýšľalo výmysly s ľuďmi, čo páchajú neprávosť; ani ich pochúťky nechcem jesť. 5 Nech ma spravodlivý tresce milosrdne, nech ma karhá, no olej hriešnika nech nesteká po mojej hlave; nech zotrvám v modlitbe, kým oni robia zle. 6 Keď sa dostanú do tvrdých rúk sudcov, budú počuť moje slová a uznajú, že boli mierne. 7 Ako keď sa zem orie a rozdrobuje na kúsky, tak boli rozmetané ich kosti pri pažeráku podsvetia. 8 Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči: k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj. 9 Chráň ma pred osídlom, čo mi nastavili, pred nástrahami tých, čo páchajú neprávosť. 10 Nech všetci hriešnici upadnú do vlastných osídel, ale ja nech cez ne prejdem.