8. kapitola
Snúbenica:
1 Ó, keby si bol mojím bratom, čo prsia matky mojej sal, vybozkávala by som ťa, keby som ťa vonku postretla, a nik by za to neopovrhol mnou. 2 Pojala by som ťa a zaviedla do domu svojej matky, čo ma vychovávala. Opájala by som ťa vínom voňavým a muštom z mojich granátových jabĺčok. 3 Pod mojou hlavou jeho ľavica a jeho pravica ma ľúbo privíňa. Ženích:
4 Dcéry jeruzalemské, zaprisahávam vás: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce. Dodatky. Moc a sláva lásky. Chór ľudu:
5 Ktože je tá, čo vystupuje zo stepi, opretá o svojho milého?Ženích:
Ja pod jabloňou som ťa roznietil, tam, kde ťa porodila tvoja matka, kde vajatala tvoja rodička. Snúbenica:
6 Na srdce si ma pritlač jak prsteň, sťa pečať na svoje rameno!Ženích:
Lebo láska je mocná ako smrť a vášeň lásky tvrdá ako podsvetie. Jej páľa - to ohňa plápoly, jej plamene, to Jahveho je žiar. 7 Ani veľké vody lásku neuhasia, ani rieky ju neodplavia. A keby človek za lásku chcel dať všetky bohatstvá svojho domu, len by sa opovrhlo ním. Snúbenica – pevnosť. Bratia:
8 Sestričku máme maličkú, čo nemá ešte prsníky. Čo urobíme pre sestru v deň, keď ju prídu pýtať za ženu? 9 Ak hradba je, zbudujme na nej baštu striebornú. Ak brána je, obložme ju cédrovými doskami! Snúbenica:
10 Ja hradba som a moje prsníky sú ako turne. Lež preňho som ja tá, čo sa už dávno oddala. Nad vinicou Šalamúnovou. Bratia:
11 Šalamún mal v Bál-Hamone vinicu. Vinicu zveril opatrovníkom. Každý bol povinný mu za jej výnos vyrovnať po tisíc strieborných. Ženích:
12 Moja vinica je moja! Nechaj si tisíc, Šalamún, a dvesto tí, čo strážili jej ovocie. Snúbenica, kde si?
13 Ty, ktorá bývaš v záhradách - priatelia načúvajú -, daj počuť mi svoj hlas! Ponáhľaj sa, ženích! Snúbenica:
14 Utekaj, milý môj, buď srne podobný alebo jeleníčaťu na horách voňavých!