6. kapitola
Snúbenec a snúbenica znova svoji. Jeruzalemčanky:
1 Kam odišiel tvoj milý, ty, zo žien najkrajšia? Kade sa tvoj milý pobral, aby sme ti ho pomohli hľadať? Snúbenica:
2 Do svojej záhrady odišiel môj milý, k záhonom balzamu, kochať sa v prekrásnej záhrade a trhať ľalie. 3 Môj milý je môj a ja som jeho, on, ktorý pasie medzi ľaliami. Snúbenec zas ospevuje pôvab snúbenice. Ženích:
4 Krásna si, priateľka moja, ako Tirza, sťa Jeruzalem spanilá, strašná jak šíky pod zástavami. 5 Odvráť svoje oči odo mňa, lebo ma zraňujú. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo dol sa valí z galaádskych hôr. 6 Tvoje zuby ako stádo jahníc, čo vystupujú z kúpeľa. Každá z nich po dvoje má jahniatok a ani jedna nie je jalová. 7 Tvoje líca sťaby krížalky granátového jablka za tvojím závojom. 8 Kráľovien jesto šesťdesiat a osemdesiat bočných žien a mladíc bez počtu! 9 Ale iba jediná je holubička moja, moja čistá, jediná dcéra matky, miláčik svojej rodičky. Zazreli ju dievčence a blahorečia jej, kráľovné s vedľajšími ženami, a jasajú jej v ústrety. Chór žien: Chór žien:
10 Ktože je tá, čo vychádza sťa zornica, krásna ako mesiac, jasná ako slnko, strašná jak šíky pod zástavami? Tanec snúbenice. Snúbenica:
11 Zišla som do orechového sadu kochať sa na rozzeleňanom údolí, pozrieť, či vinič je v rozpuku, či kvitnú granátové jablone. 12 Tu zrazu znezrady - prestalo srdce vo mne biť - hľa, vozy kniežacieho sprievodu!