Predchádzajúca kapitola

2. kapitola

Obapolná chvála. Snúbenica:

1Som lúčny kvietok na saronských rovinách, ľalia v údoliach.

Ženích:

2Jak ľalia medzi tŕním je moja priateľka medzi dievčencami.

Snúbenica:

3Sťa jabloň medzi plánkami je milý môj medzi mládencami. V jeho tôni sedím, ako sa mi žiadalo, a jeho ovocie je sladké môjmu podnebiu.

Úchvat lásky. Snúbenica:

4Vovádza ma do vínnej pivnice a jeho zástava nado mnou je láska.
5Posilnite ma hrozienkovým koláčom, občerstvite ma jablkami, lebo som chorá od lásky! 6Pod mojou hlavou jeho ľavica a jeho pravica ma ľúbo privíňa.

Ženích:

7Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce.

Ženích na návšteve snúbenice. Snúbenica:

8Hlas môjho milého! Hľa, on prichádza! Po horách skáče, po vŕškoch hupká.
9Milý môj je sťa srna, je ako jeleníča. Hľa, veď už stojí pred naším múrom! Okiencom hľadí, cez mriežku sa díva. 10Môj milý začal a povedal mi:Ženích volá snúbenicu do rozvitej jari.Ženích:Hor sa, priateľka moja, krásava moja, a poď! 11Lebo, hľa, už je po zime, dážď prestal, pominul! 12Kvieťa sa kľuje po kraji, nadišiel spevu čas. Hrdličky hrkútanie po našom kraji znie. 13Na fige bronie už rané ovocie, roznáša vôňu vinič v rozkvete. Nuž, hor sa, priateľka moja, krásava moja, a poď! 14Holubica moja v rozsadlinách skál, v úkryte na bralách, daj zrieť mi svoju tvár, daj počuť mi svoj hlas, veď sladký je tvoj hlas a prekrásna je tvoja tvár.

V krásnom opojení. Snúbenica:

15Polapajte nám líšky, maličké líštičky, čo škodu robia po viniciach. A naša vinica je práve v rozkvete.
16Môj milý je môj a ja som jeho, on, ktorý pasie medzi ľaliami. 17Až ochladí sa deň a nachýlia sa tône, príď, milý môj, buď srne podobný alebo jeleníčaťu na horách voňavých!