Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

7. kapitola

Štefanova obranná reč

1 Veľkňaz sa opýtal: "Je to naozaj tak?"
2 On vravel: "Bratia a otcovia, počúvajte! Boh slávy sa zjavil nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol ešte v Mezopotámii, prv, ako býval v Charrane, 3 a povedal mu: “Odíď zo svojej krajiny a od svojich príbuzných a choď do krajiny, ktorú ti ukážem." 4 I odišiel z chaldejskej krajiny a býval v Charrane. A keď mu zomrel otec, presťahoval ho odtiaľ do tejto krajiny, v ktorej teraz vy bývate. 5 Nedal mu v nej ani na stopu nohy dedičstva, ale sľúbil, že mu ju dá do vlastníctva a po ňom jeho potomstvu, hoci nemal syna. 6 Boh to povedal takto: “Jeho potomstvo bude bývať v cudzej krajine; zotročia ho a štyristo rokov budú s ním zle zachádzať. 7 Ale ja budem súdiť národ, ktorému budú otročiť, povedal Boh, a potom vyjdú a budú mi slúžiť na tomto mieste." 8 A uzavrel s ním zmluvu obriezky. A tak, keď sa mu narodil Izák, na ôsmy deň ho obrezal, aj Izák Jakuba a Jakub dvanástich praotcov. 9 Praotcovia žiarlili na Jozefa a predali ho do Egypta. Ale Boh bol s ním 10 a vyslobodil ho zo všetkých jeho útrap. Dal mu milosť i múdrosť v očiach faraóna, egyptského kráľa, a ustanovil ho za správcu Egypta a celého svojho domu. 11 Potom na celý Egypt a Kanaán prišiel hlad a veľké súženie a naši otcovia nemali čo jesť. 12 Keď sa Jakub dopočul, že v Egypte majú obilie, poslal tam našich otcov prvý raz. 13 Druhý raz sa dal Jozef poznať svojim bratom a faraón spoznal Jozefov rod. 14 Vtedy dal Jozef zavolať svojho otca Jakuba i celé príbuzenstvo, spolu sedemdesiatpäť osôb, 15 a Jakub zostúpil do Egypta. Tam zomrel on aj naši otcovia. 16 Preniesli ich do Sichemu a uložili ich v hrobe, ktorý kúpil Abrahám od Hemorových synov v Sicheme a zaplatil striebrom. 17 Ako sa blížil čas prisľúbenia, ktoré dal Boh Abrahámovi, ľud v Egypte vzrastal a množil sa, 18 kým nenastúpil v Egypte iný kráľ, ktorý Jozefa nepoznal. 19 On zaskočil náš rod a tak trápil otcov, že museli odhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostali nažive. 20 V tom čase sa narodil Mojžiš a bol krásny pred Bohom. Tri mesiace ho chovali v otcovskom dome. 21 Keď ho vyložili, ujala sa ho faraónova dcéra a vychovala si ho ako syna. 22 Tak Mojžiša vyučili vo všetkej egyptskej múdrosti a bol mocný v slovách i vo svojich činoch. 23 Ale keď dovŕšil štyridsať rokov, zatúžil v srdci navštíviť svojich bratov, synov Izraela. 24 A keď videl, ako ktorémusi krivdia, zastal sa ho a pomstil utláčaného tak, že Egypťana zabil. 25 Myslel si, že bratia pochopia, že ich Boh chce zachrániť jeho rukou, ale oni to nepochopili. 26 Na druhý deň sa zasa zjavil medzi nimi, práve keď sa hádali, a presviedčal ich, aby sa zmierili: “Mužovia, ste bratia, prečo blížite jeden druhému?" 27 Ale ten, čo krivdil blížnemu, odbil ho slovami: “Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu nad nami?! 28 Vari chceš zabiť aj mňa, ako si včera zabil toho Egypťana?" 29 Pre toto slovo Mojžiš ušiel a býval ako cudzinec v madiánskej krajine, kde sa mu narodili dvaja synovia. 30 Keď uplynulo štyridsať rokov, zjavil sa mu na púšti pri vrchu Sinaj anjel v plameni horiaceho kríka. 31 Keď to Mojžiš zbadal, divil sa tomu, čo videl. A keď prišiel bližšie, aby sa na to pozrel, zaznel Pánov hlas: 32 “Ja som Boh tvojich otcov, Boh Abraháma, Izáka a Jakuba." Mojžiš sa chvel a neodvážil sa pozrieť. 33 Pán mu povedal: “Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá. 34 Dobre som videl, ako trpí môj ľud v Egypte a počul som ich vzdychanie; preto som zostúpil vyslobodiť ich. A teraz poď, pošlem ťa do Egypta!" 35 Tohoto Mojžiša, ktorého odmietli, keď povedali: “Kto ťa ustanovil za knieža a sudcu?!", toho Boh poslal ako knieža a vysloboditeľa s mocou anjela, čo sa mu zjavil v kríku. 36 On ich vyviedol a robil divy a znamenia v egyptskej krajine a na Červenom mori a štyridsať rokov na púšti. 37 To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraela: “Proroka vám vzbudí Boh z vašich bratov ako mňa." 38 To on bol pri zhromaždení ľudu na púšti s anjelom, čo sa s ním rozprával na vrchu Sinaj, i s našimi otcami; on dostal živé slová, aby nám ich odovzdal. 39 Ale naši otcovia ho nechceli poslúchať, odmietli ho a v srdciach sa im zacnelo po Egypte. 40 Áronovi vraveli: “Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami, lebo nevieme, čo sa stalo s tým Mojžišom, čo nás vyviedol z egyptskej krajiny." 41 I urobili si v tých dňoch teľa, priniesli modle obetu a kochali sa v diele svojich rúk. 42 Ale Boh sa odvrátil a vydal ich, aby slúžili nebeským zástupom, ako sa píše v knihe Prorokov: “Dom Izraela, vari ste mne prinášali krvavé a nekrvavé obety štyridsať rokov na púšti? 43 Veď ste so sebou nosili stánok Molocha a hviezdu svojho boha Refana, podoby, čo ste si urobili, aby ste sa im klaňali. Preto vás presídlim až za Babylon." 44 Naši otcovia mali na púšti stánok zmluvy, ako im nariadil ten, čo povedal Mojžišovi, aby ho zhotovil podľa vzoru, ktorý videl. 45 Naši otcovia ho prevzali a za Jozueho priniesli na územie pohanov, ktorých Boh vyhnal spred našich otcov, až do dní Dávida. 46 On našiel milosť u Boha a prosil, aby smel nájsť stánok Jakubovmu domu. 47 Ale až Šalamún mu postavil dom. 48 Lenže Najvyšší nebýva v domoch, zhotovených rukou, ako hovorí prorok: 49 “Nebo je mojím trónom a zem podnožkou mojich nôh. Akýže mi postavíte dom, hovorí Pán, alebo aké je miesto môjho odpočinku? 50 A neurobila moja ruka toto všetko?" 51 Vy, tvrdošijní s neobrezaným srdcom a ušami, vy vždy odporujete Duchu Svätému; vy takisto ako vaši otcovia. 52 Ktorého proroka neprenasledovali vaši otcovia? Oni zabíjali tých, čo predpovedali príchod Spravodlivého, a vy ste sa teraz stali jeho zradcami a vrahmi; 53 vy, čo ste prostredníctvom anjelov dostali zákon, no nezachovávali ste ho."

Štefanova mučenícka smrť

54 Keď to počuli, pukali im srdcia od zlosti a zubami škrípali proti nemu.
55 Ale on, plný Ducha Svätého, uprene sa zahľadel na nebo, uvidel Božiu slávu a Ježiša stáť po pravici Boha 56 a povedal: "Vidím otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha." 57 Strašne vykríkli, zapchávali si uši a všetci sa naňho vrhli. 58 Vyhnali ho za mesto a kameňovali. Svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol. 59 Štefana kameňovali a on sa modlil: "Pane Ježišu, prijmi môjho ducha." 60 Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: "Pane, nezapočítaj im tento hriech." A len čo to povedal, zomrel.