4. kapitola

Peter a Ján pred veľradou

1 Kým hovorili k ľudu, prepadli ich kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji
2 a zazlievali im, že učia ľud a ohlasujú zmŕtvychvstanie v Ježišovi. 3 Položili na nich ruky a do rána ich dali do väzenia, lebo už bol večer. 4 Ale mnohí z tých, čo vypočuli slovo, uverili; a vzrástol počet mužov na päťtisíc. 5 Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili poprední muži, starší a zákonníci, 6 veľkňazi Annáš a Kajfáš, Ján a Alexander a všetci, čo boli z veľkňazského rodu, 7 postavili ich do stredu a pýtali sa: "Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?" 8 Vtedy im Peter, naplnený Duchom Svätým, povedal: "Vodcovia ľudu a starší! 9 Ak nás dnes vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človekovi, ako sa tento uzdravil, 10 nech je známe vám všetkým a všetkému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý! 11 On je kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, a on sa stal kameňom uholným. 12 A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení." 13 Keď videli Petrovu a Jánovu odvahu a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom. 14 A keď videli, že uzdravený človek stojí s nimi, nemohli nič namietať. 15 Preto im rozkázali, aby vyšli von z veľrady, a radili sa: 16 "Čo robiť s týmito ľuďmi? Všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze nich stalo očividné znamenie, a nemôžeme to poprieť. 17 Ale aby sa to nešírilo ďalej medzi ľud, pohrozme im, nech už nikomu nehovoria v tomto mene." 18 Zavolali ich teda a prikázali im, že nesmú vôbec hovoriť ani učiť v Ježišovom mene. 19 Ale Peter a Ján im odpovedali: "Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha; 20 lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli." 21 Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo. 22 Človek, na ktorom sa stalo toto znamenie uzdravenia, mal totiž vyše štyridsať rokov.

Modlitba apoštolov v súžení

23 Keď ich prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší.
24 Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: "Pane, ty si stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich. 25 Ty si skrze Ducha Svätého ústami svojho služobníka, nášho otca Dávida, povedal: “Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné? 26 Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho Pomazanému." 27 V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal, 28 aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že sa má stať. 29 A teraz, Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji služobníci hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou. 30 Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy." 31 A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo.

Život prvej kresťanskej komunity

32 Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.
33 Apoštoli veľkou silou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť, 34 veď medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich, a čo za ne utŕžili, prinášali 35 a kládli apoštolom k nohám, a rozdeľovalo sa každému podľa toho, kto ako potreboval. 36 Aj Jozef, ktorému apoštoli dali meno Barnabáš, čo v preklade znamená Syn útechy, levita, rodom Cyperčan, 37 mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.