22. kapitola
Pavlova reč k Židom v Jeruzaleme
1 "Bratia a otcovia, počúvajte, čo vám teraz poviem na svoju obranu!" 2 Keď počuli, že im hovorí hebrejsky, ešte väčšmi zatíchli. A povedal: 3 "Ja som Žid. Narodil som sa v cilícijskom Tarze, ale vychovaný som bol v tomto meste. Pri Gamalielových nohách som sa naučil prísne žiť podľa zákona otcov a horlil som za Boha, ako aj vy všetci dnes. 4 Túto Cestu som prenasledoval až na smrť: spútaval som mužov i ženy a dával som ich do väzenia, 5 ako mi dosvedčí aj veľkňaz a celá veľrada. Od nich som dostal aj listy pre bratov a šiel som do Damasku, aby som aj tých, čo tam boli, v putách priviedol do Jeruzalema na potrestanie. 6 Ale ako som šiel a blížil sa k Damasku, zrazu ma okolo poludnia zalialo jasné svetlo z neba. 7 Padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: “Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?" 8 Ja som odpovedal: “Kto si, Pane?" A on mi povedal: “Ja som Ježiš Nazaretský, ktorého ty prenasleduješ." 9 Tí, čo boli so mnou, svetlo videli, ale hlas toho, čo so mnou hovoril, nepočuli. 10 I povedal som: “Čo mám robiť, Pane?" A Pán mi povedal: “Vstaň a choď do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je určené urobiť." 11 Keďže som pre jas toho svetla nevidel, viedli ma moji sprievodcovia za ruku, a tak som prišiel do Damasku. 12 Istý Ananiáš, nábožný muž podľa zákona, ktorému všetci tamojší Židia vydávajú svedectvo, 13 prišiel za mnou, pristúpil a povedal mi: “Brat Šavol, pozeraj!" A ja som ho v tú hodinu videl. 14 Tu on povedal: “Boh našich otcov ťa predurčil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul hlas z jeho úst. 15 Lebo mu budeš pred všetkými ľuďmi svedkom toho, čo si videl a počul. 16 A teraz - čo čakáš?! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno!" 17 Keď som sa potom vrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, padol som do vytrženia 18 a videl som ho, ako mi hovorí: “Ponáhľaj sa a rýchlo odíď z Jeruzalema, lebo neprijmú tvoje svedectvo o mne." 19 Ja som povedal: “Pane, oni vedia, že ja som zatváral do väzenia a bil po synagógach tých, čo verili v teba. 20 A keď vylievali krv tvojho svedka Štefana, aj ja som bol pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tým, čo ho zabíjali." 21 Ale on mi povedal: “Choď, lebo ťa pošlem ďaleko medzi pohanov."" Pavol vyhlasuje, že je rímsky občan
22 Až po toto slovo ho počúvali, ale potom začali kričať: "Preč s takýmto zo sveta, lebo nie je hoden žiť!" 23 Pretože kričali, odhadzovali šaty a vyhadzovali prach do vzduchu, 24 veliteľ rozkázal odviesť ho do pevnosti a nariadil bičovať ho a vypočúvať, aby sa dozvedel, prečo naň tak kričia. 25 Ale keď mu uťahovali remene, Pavol povedal stotníkovi, čo tam stál: "A smiete bičovať rímskeho občana, a ešte bez súdu?" 26 Keď to stotník počul, išiel za veliteľom a hlásil mu: "Čo to chceš robiť? Veď je to rímsky občan." 27 Veliteľ prišiel za ním a pýtal sa ho: "Povedz mi, ty si Riman?" On odpovedal: "Áno." 28 Veliteľ vravel: "Ja som toto občianstvo získal za veľkú sumu." A Pavol povedal: "A ja som sa v ňom narodil." 29 Tí, čo ho mali vypočúvať, hneď od neho odstúpili a aj veliteľ sa zľakol, keď sa dozvedel, že je Riman a že ho sputnal. Pavol pred veľradou
30 Keďže chcel presne vedieť, z čoho ho Židia obviňujú, na druhý deň mu sňal putá, rozkázal, aby sa zišli veľkňazi a celá veľrada, priviedol Pavla a postavil ho pred nich.