Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

20. kapitola

Pavol opúšťa Efez. Cesta do Troady

1 Keď potom rozruch ustal, Pavol si zavolal učeníkov, povzbudil ich, rozlúčil sa a odišiel do Macedónska.
2 Prechádzal tými krajmi, povzbudzoval bratov mnohými slovami a prišiel do Grécka. 3 Tam strávil tri mesiace, a keď sa chystal odplaviť do Sýrie, Židia mu strojili úklady. Preto sa rozhodol, že sa vráti cez Macedónsko. 4 Sprevádzali ho Berejčan Pyrrhov syn Sopater, zo Solúnčanov Aristarchus a Sekundus, Derbejčan Gájus a Timotej i Ázijčania Tychikus a Trofimus. 5 Oni šli vopred a čakali nás v Troade. 6 My sme sa po dňoch Nekvasených chlebov odplavili z Filíp a o päť dní sme došli za nimi do Troady, kde sme sa zdržali sedem dní.

Pavol v Troade. Vzkriesenie Eutycha

7 Keď sme sa v prvý deň týždňa zišli na lámanie chleba, Pavol s nimi hovoril, lebo na druhý deň chcel odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci.
8 V hornej sieni, kde sme boli zhromaždení, bolo mnoho lámp. 9 Istý mladík menom Eutychus sedel v okne, a pretože Pavol dlho hovoril, tvrdo zaspal. Premožený spánkom spadol z tretieho poschodia dolu. Zdvihli ho mŕtveho. 10 Pavol zišiel dole, ľahol si naň, objal ho a povedal: "Neplašte sa, lebo jeho duša je v ňom." 11 Potom sa vrátil hore, lámal chlieb a jedol, dlho, až do svitania, ešte hovoril a potom odišiel. 12 Chlapca priviedli živého a nemálo ich to potešilo.

Z Troady do Milétu

13 My sme skôr nasadli na loď a odplavili sme sa do Assonu, kde sme mali pribrať Pavla; on tak určil, lebo sám chcel ísť po súši.
14 Keď sme sa s ním v Assone zišli, vzali sme ho a išli sme do Mitylény. 15 Odtiaľ sme sa odplavili a na druhý deň sme sa dostali naproti Chiosu, v ďalší deň sme pristáli pri Samose a v nasledujúci sme došli do Milétu. 16 Pavol sa totiž rozhodol obísť Efez, aby sa nezdržal v Ázii, lebo sa ponáhľal, aby bol na Turíce podľa možnosti už v Jeruzaleme.

Rozlúčka so staršími z Efezu v Miléte

17 Z Milétu poslal do Efezu a zavolal si starších cirkvi.
18 Keď k nemu prišli, povedal im: "Vy viete, ako som bol s vami celý čas od prvého dňa, čo som vkročil do Ázie; 19 ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach, ktoré na mňa doliehali z úkladov Židov; 20 ako som nezanedbal zvestovať vám všetko užitočné a učil som vás verejne i po domoch; 21 ako som zaprisahával Židov aj Grékov, že sa majú obrátiť k Bohu a uveriť v nášho Pána Ježiša. 22 A teraz spútaný Duchom idem do Jeruzalema, hoci neviem, čo ma tam čaká. 23 Len Duch Svätý ma vo všetkých mestách uisťuje, že ma očakávajú okovy a súženie. 24 Svoj život si však veľmi necením, len aby som dokončil svoj beh a službu, ktorú som dostal od Pána Ježiša: svedčiť o evanjeliu Božej milosti. 25 A teraz viem, že už neuvidíte moju tvár: nik z vás, medzi ktorými som chodil a ohlasoval kráľovstvo. 26 Preto vám v dnešný deň dosvedčujem, že som čistý od krvi všetkých, 27 lebo som neušiel bez toho, že by som vám nezvestoval Božiu vôľu celú. 28 Dávajte pozor na seba a na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu Cirkev, ktorú si získal vlastnou krvou. 29 Ja viem, že po mojom odchode vniknú medzi vás draví vlci a nebudú šetriť stádo. 30 Ba aj z vás samých povstanú muži, čo budú prevrátene hovoriť, aby strhli učeníkov za sebou. 31 Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky vo dne v noci neprestával so slzami napomínať každého z vás. 32 A teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti: ono má moc budovať a dať dedičstvo medzi všetkými posvätenými. 33 Netúžil som po ničom striebre ani zlate, ani odeve. 34 Sami viete, že tieto ruky vyslúžili všetko, čo som potreboval ja a títo tu so mnou. 35 Vo všetkom som vám ukázal, že treba takto pracovať a ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša; lebo on povedal: “Blaženejšie je dávať, ako prijímať."" 36 Keď to povedal, kľakol si a modlil sa s nimi všetkými. 37 Všetci sa dali do veľkého plaču, vešali sa Pavlovi okolo krku a bozkávali ho. 38 Najviac ich bolelo jeho slovo, že už neuvidia jeho tvár. A vyprevadili ho na loď.